S hercom Dáriusom Kočim (26) sme sa rozprávali aj o tom, čo s jeho životom porobilo účinkovanie v ostro sledovanej šou Tvoja tvár znie povedome.
Tento projekt je šitý práve na muzikálových hercov. Cítite sa v ňom ako ryba vo vode?
Cítim sa presne tak. Je to projekt, do ktorého som vždy chcel ísť. Zišla sa tu navyše skvelá partia, užívam si to naplno.
A objavili ste nejaké svoje spevácko-tanečné limity?
Akože... vždy mi bolo jasné, že veľmi tancovať neviem, ale snažím sa. Možno sa to občas podarí, možno občas nie. Spevácky to bolo náročné, najmä kým som naplno skúšal na Novej scéne Rasputina, hlasivky som mal unavené. No teraz je to lepšie.
Bolo to z profesionálneho hľadiska to najťažšie, čo ste doteraz zažili?
Neviem, či najťažšie... Nakoniec sa to dalo skĺbiť, s režisérom Jankom Ďurovčíkom sme sa nejako dohodli, chýbal som asi len na piatich skúškach z tridsiatich. Akurát som bol dosť unavený. Horšie to bolo, pokiaľ ide o všetky texty, ktoré som sa musel naučiť. Ja to mám tak, že mi texty dosť vypadávajú, v divadle sa mi to stane hocikedy, ale vždy z toho vykorčuľujem (smiech). Samozrejme, horšie sa vymýšľa v slovenčine...
Väčšina Slovákov vás predtým nepoznala a v úplne prvom kole ste pred nich predstúpili ako dosť strašidelná Madonna. Ako ste sa vtedy cítili? Aj trochu trápne?
Nie, vôbec. Obliekli ma a ja som taký, že súhlasím so všetkým, hlavne, aby to bolo čo najrýchlejšie. Na mne ešte bolo oholiť si nohy a skryť všetko tam dole, čo sa skryť malo.
To asi nebolo jednoduché...
To sú triky, postprodukcia. (smiech) Ale naozaj som sa necítil zle, že by som sa strápňoval. Bral som to ako šou, v ktorej som spravil Megadonnu.
Boli aj nejaké prebdené noci z toho, že ste v Markíze dostali takúto veľkú šancu ukázať sa?
Ani nie, i keď ja to mám tak, že vždy spím krátko. Keď spím dlho, som celý deň unavený. Preto radšej vstanem aj o šiestej a pozerám „doblba“ alebo sa učím texty.
Koľko trvá vaša ideálna noc?
Stačí mi tak šesť hodín - to mám rád. Osem už nie je dobre a desať, to mám rozbitý deň. Najradšej mám poobedný spánok. Takú hodinu a pol.
Takže žiadna pekná sobota, keď si užívate spánok do obeda.
Nie. Iba keď mám narodeniny. (smiech)
Najhoršie pocity sám zo seba ste mali v tejto šou kedy?
Asi pri Shirley Bassey. Dlho som sedel v maskérskom kresle, potom rýchlo šaty a zrazu som bol na javisku... Keď som sa na seba pozeral v televízii, zistil som, že to vôbec nie je moja tvár. Snažil som sa o nejakú mimiku a tá tam nebola, vyzeral som ako ryba. (smiech)
S kým zo spolubojovníkov si najlepšie rozumiete?
S každým sa viem porozprávať o niečom inom, ale najlepšie sa mi asi baví s Jasminou, dosť spolu žartujeme. Je v tomto projekte taká moja „ségra“. Aj s Martinom Nikodýmom je super. My chalani spolu vychádzame skvelo, dokážeme sa porozprávať o všetkom.
Nie je dôležité, kto jednotlivé kolá či celkovo vyhrá. Napriek tomu, ako je to s rivalitou medzi vami?
Nič také necítim. Doprajeme si, na skúškach sa podporujeme, chodíme si navzájom sadnúť na zvukovky. Pre ľudí je to zábava a vlastne aj pre nás. Som rád, rivalitu neznášam.
Nemáte v sebe dušu športovca, aj keď celý život športujete?
Ja som nikdy nebol ten, čo búcha o zem raketu.
Popularita ide hore? Cítite to pri prechádzke nákupným centrom?
Na jednej benzínke sa ma pýtali, či ja som tá Megadonna. Inak je to skôr o pohľadoch, úsmevoch. Ľudia sa ma boja osloviť. Ja by som im aj porozprával nejaké príbehy, ale nechcú. Keď nechcete, tak nič... (smiech).
Črtajú sa vám nejaké nové projekty práve vďaka účinkovaniu v tejto šou?
Ani nie. Práve na Novej scéne skúšame novú inscenáciu, som stále v divadle. Keď sa niekto ozve, bude to super, aj keď nejaké spevácke kšefty vďaka Tvári mám.
Lákajú vás aj televízne seriály? Máte takúto ambíciu?
Áno, vždy som bol za to, že herec musí byť flexibilný. Divadlo mám najradšej, tam som doma, no rád tiež dabujem a točím pre televíziu. Ak sa niekto ozve a bude chcieť vysokého herca, som tu. (smiech)
Ako rodisko máte uvedené Nové Zámky, odkiaľ presne pochádzate?
V Nových Zámkoch som sa narodil a žil tam do štyroch rokov, potom sme sa presťahovali do neďalekých Šurian.
To, že raz budete hercom, bolo pre vás odmala samozrejmosťou? Lebo pomerne intenzívne ste sa venovali aj športu...
Šport, konkrétne bedminton, ma bavil zo všetkého najviac, okrem toho som hrával futbal, robil som atletiku - šprint, skok do diaľky, do výšky... Mal som možnosť ísť na športové gymnázium, ale nakoniec som sa rozhodol inak. Sestra išla na konzervatórium a ja, že budem po nej opakovať... (smiech) Na druhej strane som bol vždy zabávač, stíšil som televízor a daboval som filmy, od nejakých šiestich rokov som spieval.
Sestra je tiež herečka?
Išla na operný spev, doštudovala, no teraz sa venuje iným veciam.
Na konzervatóriá ste chodili až dve - cirkevné aj štátne. Potrebu skúsiť VŠMU ste už necítili?
Nie. Pamätám sa, ako sme hrali na Novej scéne Obchod na korze, prišiel za mnou pán Haverl a hovorí mi: „Čo ste šibnutý? Koľko chcete študovať to herectvo? Veď vám z toho šibne!“ Nepovedal šibne, ale dajme to radšej takto. (smiech) Herectvo netreba študovať, treba ho žiť, prax príde v divadle.
Už sme načali športovú tému - kedysi ste v bedmintone hrávali druhú slovenskú ligu za Šurany. Mali ste talent na to, aby ste išli aj vyššie?
Ťažko povedať, hrať som začal veľmi neskoro. Predtým som hral tenis, čo bola moja nevýhoda, lebo som mal tvrdšie zápästie, kým v bedmintone ho treba mať uvoľnenejšie. Veľmi som sa však snažil, bavilo ma to, v kuse som bol na tréningu a dokonca sa mi podarilo dostať na majstrovstvá Slovenska a následne aj na majstrovstvá Európy. Je to skvelý šport, vždy si ho vo voľnom čase zahrám.
Okrem toho ste doma aj vo fitku?
Keď mám čas, idem si zacvičiť, no nie som taký, že by som potreboval byť ako skala. (smiech)
Čo baby? Chcú vás teraz všetky?
Instagram mám preplnený, veľa báb mi píše, ale nemyslím si, že toto je ten správny spôsob zoznámenia sa. Radšej pôjdem niekam von a niečo vymyslím. (smiech)
