Predseda vlády nevidí problém v tom, že by mala Národná rada SR prijať uznesenie, v ktorom konštatuje, že je skôr za dialóg ako za sankcie.
Európska únia (EÚ) chce sankcionovať Maďarsko a Poľsko za kroky, ktoré podľa nej ohrozujú jej hodnoty. "My sme jasne dali najavo za vládu, že preferujeme dialóg. Ukazuje sa, že v prípade Poľska sa za posledné mesiace podarilo urobiť ústupky na oboch stranách. Pevne verím, že aj pri Maďarsku treba ísť touto cestou a nie sa hneď vyhrážať použitím toho najkrajnejšieho riešenia, ktoré by neprispelo k udržaniu jednotky v rámci EÚ," povedal Pellegrini.
Premiér nemieni vo všeobecnosti komentovať počiny poslancov Národnej rady SR, pokiaľ sa extrémne nevymykajú zahranično-politickému smerovaniu Slovenska. "Ale vyjadriť názor, že vítame dialóg pred reštrikciami, nie je v rozpore s názorom vlády a ministerstva zahraničných vecí," doplnil v súvislosti s plánovaným prijatím uznesenia slovenského parlamentu.
O uznesení hovoril predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Maďarska Péterom Szijjártóm. "Národná rada SR nie je posluhovačom vlády, je to najvyšší zákonodarný orgán SR. Chcem, aby sa na to nezabúdalo. Preto sa budem snažiť o to, aby sme s pomocou poslancov presadili toto uznesenie, ktoré pomôže našim susedom. Našim bratom a priateľom, Poliakom a Maďarom nikto ubližovať nebude," vyhlásil Danko. Nesúhlasí s konaním Únie, ktorá podľa jeho slov touto cestou hrubo zasiahla do práv suverénnych členských štátov - Maďarska a Poľska.
Uznesenie má podľa Danka podporu v koalícii a obsahuje vyhlásenie, že Národná rada sa bude aktívne zasadzovať o to, aby sa využili všetky dostupné príležitosti pre vzájomný dialóg Maďarska a inštitúcií Európskej únie. Tento dialóg by mal odpovedať na všetky otvorené otázky a vyriešiť záležitosť v konštruktívnom duchu bez negatívnych dôsledkov na spoluprácu všetkých zainteresovaných aktérov.
Článok 7, ktorý ešte EÚ nepoužila v prípade žiadnej z členských krajín, je považovaný za extrémne tvrdý postih. Samotné konanie je podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Po iniciovaní konania musí získať súhlas štyroch pätín členov EÚ (80 percent). Médiá aktiváciu článku 7 označujú ako "jadrovú zbraň" medzi možnými sankciami voči členským štátom EÚ, pretože môže viesť až k pozastaveniu hlasovacích práv v Rade EÚ.
Únia má vážne výhrady voči poľskej justičnej reforme, kroky Poľska považuje za ohrozenie nezávislého súdnictva v krajine. Európska komisia 20. decembra 2017 oznámila, že je pripravená navrhnúť, aby sa voči Poľsku začalo konanie podľa článku 7, dôsledkom ktorého môže byť až odňatie hlasovacích práv. Použitie článku 7 odhlasoval 12. septembra 2018 aj Európsky parlament v prípade Maďarska.