V skutočnosti mala vždy starších partnerov a nerada sa pozerá na erotické scény. Pred tromi rokmi si postavila domček na periférii Košíc, hrá v divadle a na bicykli brázdi okolie.
V úspešnom televíznom seriáli Sestričky hráte vrchnú sestru Helenu. Aká je to žena podľa vás?
Úplne obyčajná so svojimi trápeniami aj bolesťami. Dostala sa do ťažkej životnej situácie a osud skúša, koľko vydrží. Myslím si, že to celkom dobre zvláda. Je to silný typ ženy, ktorá veľmi nedáva najavo svoje emócie, ale vo svojom vnútri je veľmi empatická a krehká. To, čo robí, nie je pre ňu len práca, ale poslanie.
V seriáli sú zábery z operačného stola. Sú z reálnych operácií?
Áno, sú tam zábery aj z reálnych operácií, ale vďaka maskérskym trikom a odbornej pomoci profesionálov operácie aj simulujeme. Učili nás, čo sa týka pohybov rúk, aký nástroj zobrať a kedy ho komu podať.
Krv, vnútorné orgány, rany, jazvy, to všetko vidí divák v Sestričkách. Vytvorili maskéri takú vernú kópiu niečoho, čo vás šokovalo?
Maskéri robili doslova kúzla. Neskutočné veci, z ktorých nám na koži naskakovali zimomriavky. Rezné rany vyzerali ako skutočné a párkrát som dokonca naletela na fór, že mal niekto úraz. Šokovalo nás, keď sme na operačnej sále nakrúcali scénu a pritom sme sa pozerali na obrazovku nad operačným stolom. Zrazu nám pustili zo záznamu laparoskopickú operáciu čreva. Zostali sme paralyzovaní a zabudli sme hrať. Zaujímavé bolo aj to, keď sme s Braňom Bystrianskym nakrúcali scénu, kde ma mal ovracať krvou. Opakovali sme ju azda desaťkrát. Najprv bez krvi, potom s ňou. Bola všade, len nie tam, kde mala byť.
Seriálová Helena má pomer s mladším kolegom Vilom, ktorého hrá Přemysl Boublík (36). Napriek tomu, že ste profesionálka, ako ste sa pri milostných scénach cítili?
S intímnymi scénami mám problém a snažím sa im vyhýbať. Necítim sa v nich dobre. Ale v tomto prípade boli veľmi jemne naznačené a nebolo v nich nič vulgárne. Každý vníma intimitu inak, dokonca aj ten, kto sa na ňu pozerá. Ja sa nerada dívam na príliš otvorené erotické scény. Podľa mňa je silnejšie, ak sa niečo naznačí, ako keď vám ukážu všetko.
Mali ste v živote niekedy vzťah s mladším mužom?
Nie, vždy som mala starších partnerov. K výrazne mladším mužom som mala skôr materský vzťah. Nelákalo ma to a ani sa to u mňa nevyskytlo. Aj keď si myslím, že aj také vzťahy môžu byť hodnotné, a zo štúdií vyplýva, že sú aj pevnejšie ako v opačnom prípade.
Chceli ste byť archeologičkou a vyštudovali ste Strednú pedagogickú školu, ako to ide dohromady, že ste sa stali herečkou?
Bola to náhoda, vôbec ma to povolanie nezaujímalo. Po škole som dostala umiestenku do Materskej školy v Štrbe. Vo voľnom čase sme nemali čo robiť, tak sme si založili divadelný krúžok a ochotníčili sme. Keď som za postavu, ktorú som hrala, dostala nejakú cenu, prišla ponuka aj z Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Tak som si povedala, že to skúsim, a po dvoch rokoch ma poslali na VŠMU, o ktorej som kedysi ani netušila, že existuje.
V poslednom ročníku ste študovali v Belgicku...
Áno, to už bolo u nás po Nežnej revolúcii. Zrazu sa otvorili hranice, dostali sme z iných štátov štipendiá, lebo nás chceli podporiť. Tak som na jeden semester išla študovať do Antverp. A som za to vďačná, pretože ma to posunulo vpred.
V tom čase ste už mali dcéru Mirku (25)?
Nie, práve v Belgicku som zistila, že som tehotná. Mala som dokonca možnosť po škole zostať tam hrať, ale už sa to nedalo...
Otcom vašej dcéry je známy režisér Miroslav Košický († 64). Koľko ste mali rokov, keď ste sa v divadle zoznámili a čím vás očaril?
Mala som asi devätnásť, Miro o dvadsať rokov viac. A musím priznať, že v živote som nestretla takého charizmatického muža, akým bol on. Očaril ma všetkým, čím muž môže ženu očariť, a nemyslím tým financie, pretože vtedy to tak nefungovalo. Mal niečo, čo ma na ňom fascinovalo, a jednoducho som sa do neho zamilovala.
Ako zareagovali vaši rodičia, keď sa dozvedeli, že chodíte so ženatým mužom, ktorý má dieťa?
Môj otec bol lesník a povedal, že ho zastrelí. (smiech) Samozrejme, že by to neurobil. Otec ma mal veľmi rád a pre neho to bolo niečo hrozné, že som sa zamilovala do muža o dvadsať rokov staršieho a ešte aj ženatého. Ale ja som sa Mira nemienila vzdať a to bol môj jediný vzdor voči rodičom.
Odsudzovali vás kolegovia v divadle?
Do divadla chodili anonymy, že rozbíjam rodinu, ale Miro Košický ma pred takýmito vecami veľmi chránil. Viete, keď som prišla z inej brandže do divadelného prostredia, tak som sa cítila ako Alica v krajine zázrakov. Vôbec som nevedela čeliť týmto veciam. Keďže Miro bol riaditeľom divadla, tak sa to riešilo aj cez komunistickú stranu a odbory. Ale Miro bol dostatočne tvrdohlavý a nakoniec sme to prekonali. A v divadle? Keďže nás poznali a vedeli, že nie som žiadna zvodkyňa, pochopili, že medzi nami je láska. Najbližšie okolie nám veľmi prialo. Nestretla som sa s tým, že by nám niekto robil zle.
Ako dlho sa vám vzťah darilo tajiť?
Miro bol čestný človek, nechcel nič tajiť a svojej manželke to priamo povedal. Myslím si, že to bolo veľmi skoro. Nechcel nič robiť podlo. Nebolo to o tom, že nás niekto prezradil.
Kedy ste sa potom vzali a aké to boli roky?
Vzali sme sa v roku 1990 a dcéra sa nám narodila o dva roky neskôr. Boli to krásne roky, veľmi inšpiratívne, a máme spolu krásnu a šikovnú dcéru, ktorá vyštudovala dramaturgiu a réžiu.
Keď ste v Belgicku zistili, že ste tehotná, zaskočilo vás to?
Bol to pre mňa šok. Nepočítala som s tým, že to príde práve vtedy. Ocitnúť sa tehotná v cudzej krajine, kde sa poriadne nedohodnete, bolo zložité, ale zvládla som to.
Boli ste spolu 17 rokov a rozviedli ste sa v roku 2002. Akosi to nesedí, či?
Žili sme spolu od roku 1985, takže už päť rokov predtým, než sme sa stali manželmi.
Prvou manželkou Miroslava Košického bola herečka Lena Košická (68) a žili v Košiciach. Stretli ste sa v tom čase?
Nemali sme medzi sebou žiadnu otvorenú konfrontáciu. Je to jedna kultivovaná žena a my sme sa s Mirom snažili, aby nikto nebol zo žiadnej stránky ukrivdený.
Stretávajú sa, navštevujú a majú sa veľmi rady. Keďže Miro už nežije, tak je to pre ne také spojenie s otcom. Majú pekný vzťah.
Dôvodom vášho rozvodu s manželom podľa vašich slov bol vekový rozdiel a tiež to, že láska vyprchala. Vy ste iniciovali rozvod?
Áno ja, ale to už bol len rozchod potvrdený úradníkom. Vždy sú na to dvaja, keď vzťah nefunguje.
Dotklo sa vás to, keď sa vrátil k bývalej žene?
Nie, bola som naozaj veľmi rada, že sa k nej vrátil a takto sa to vyriešilo. Ako keby sa uzavrel kruh. Oni dvaja si prešli nejakú cestu, potom kus cesty Miro prešiel so mnou a napokon boli spolu. Bolo to najlepšie riešenie, aké sa mohlo stať a všetci zúčastnení to tak aj cítili.
Ako sa vám žilo po rozvode s dcérou?
Bola som v Štátnom divadle v Košiciach a doteraz tam hrám. Nesťažujem si. Divadlo bolo istotou, keďže vtedy sa toľko nenakrúcalo. Naučila som sa žiť veľmi skromne, ale nepociťovali sme núdzu. Naopak, vtedy som sa naplno realizovala v divadle a hrala som najkrajšie postavy, ktoré vo mne rezonovali. V tom období som bola veľmi šťastná.
Bývate na dedine v rodinnom dome neďaleko Košíc. Zostali ste v ňom žiť po rozvode?
Nie, ja som si ho pred tromi rokmi postavila. Je to taký malý domček. Potrebovala som odísť z veľkého mesta niekam, kde budem mať kontakt s prírodou. Dospela som k tomu až v tomto veku a možno to bude znieť banálne, ale baví ma kopať v záhrade, čo je pre mňa ventilom.
Nebolo to pre ženu náročné, pustiť sa do stavby domu?
Bolo to strašné. Hotový masaker. Keby som vedela, do čoho idem, tak by som sa do toho nepustila. Možno ma okolnosti prinútili takto sa rozhodnúť. Nerada som od niekoho závislá. A tak som si povedala, že to skúsim, v najhoršom to nevyjde. Náročné to bolo nielen finančne, ale aj fyzicky a psychicky. Ale teraz som šťastná. Naučila som sa veľa vecí, napríklad ako robiť betón, aký piesok treba použiť, aké druhy štrku sú, viem robiť stierky, najnovšie robím aj suchý múrik...
Skúšal vás osud viac než dosť?
Sama som si robila takéto skúšky. Dobrovoľne som sa do nich vrhala. Ale keď v nich obstojíte, zrazu zistíte, koľko sily máte a aj to dobré sebavedomie vám stúpne.
Ako ste spomínali, vaša dcéra Mirka vyštudovala dramaturgiu a réžiu. Nechcela byť niekedy herečkou?
Odmalička vyrastala v divadle. Bola na skúškach aj na predstaveniach. Ona si ani nevedela predstaviť, že by robila niečo iné. Samozrejme, že mala sklony k herectvu, keďže je z nej pekné dievča, ale ja som ju od toho odhovorila. Povedala som jej, nech v rámci umenia skončí niečo exaktnejšie. Je naozaj veľmi šikovná v písaní. Teraz robí dramaturgiu v divadle Ticho a spol. Robí aj produkciu, organizuje projekty a veľmi ju to baví. Takže asi to bola dobrá cesta, na ktorú som ju naviedla, ale už ju viac nebudem ovplyvňovať. A popri práci začala študovať hru na klavíri, lebo zistila, že je to veľmi zaujímavé.
Pred časom sa písalo, že máte partnera v Bratislave. Platí to ešte?
Už to nie je aktuálne, ale partnera mám.
Môžete o ňom niečo prezradiť?
Je to vzťah na inej úrovni, aký som poznala, je to iné súznenie duší. Nie je to vzťah fungujúci na žiarlivosti a hádkach z malicherností. Chcela som byť chvíľku sama a aj som si to skoro rok dopriala. Zrazu som zistila, že mi nikto nechýba a môžem si robiť, čo chcem. Nikto neriešil, kde som, s kým som, kedy prídem... Začala som sa venovať sama sebe a možno trošku duchovnu, rozvíjaniu svojej duše, vnútra a zrazu mi prišiel do cesty človek, ktorý sa tiež takýmto spôsobom posúva ďalej. A preto hovorím, že je to iný vzťah. Proste sú to dva paralelné životy, ktoré idú pri sebe. Zrazu som poznala lásku inak.
