Podľa správy Európskeho parlamentu Maďarsko porušuje základné hodnoty, medzi nimi napríklad demokraciu. Vláda v Budapešti obvinenia rázne odmieta, pravda však je, že premiér Viktor Orbán (55) sa naozaj správa neohrozene. Zmeny ústavných zákonov ako nedávny o zákaze bezdomovectva či zákaze zhromažďovania zaváňajú návratom totalitných čias. Aké je však Orbánovo Maďarsko naozaj?
Kedysi bol veľkým bojovníkom proti komunizmu, no teraz niektoré jeho rozhodnutia pripomínajú návrat totality. Veci zašli až tak ďaleko, že Európsky parlament proti krajine Viktora Orbána aktivoval tzv. jadrovú zbraň - článok 7 odseku 1 Zmluvy o Európskej únii. Znamená to, že v krajnom prípade môžu Maďarsku odobrať aj hlasovacie právo. U našich južných susedov je podľa europoslancov ohrozená demokracia. Premiér Orbán vraj podkopáva nezávislosť súdnictva, slobodu tlače a základné práva občanov.
Nás však zaujímalo, ako to vidia samotní Maďari. V uliciach Budapešti sme sa stretli s rôznymi názormi. Otvorene prehovoriť a dať sa odfotiť sa odvážil málokto... Ľudia sa opäť začali obávať, aké by mohol mať ich prejav slobodného názoru následky. Je v očiach Maďarov teda Orbán dobrý vodca alebo, naopak, neohrozený diktátor?
Chcú nás umlčať
Je pracovný deň a v jednom z najkrajších miest Európy to žije. V Budapešti sa na každom kroku renovuje, stavia a prerába. Ľudia chodia ulicami zavalení vlastnými starosťami a na naše otázky sa väčšine nechce odpovedať. Iným by sa aj chcelo, ale keď zbadajú fotoaparát, utekajú kadeľahšie. Zastavujeme sa preto v kaviarni, aby sme si rozmysleli dnešnú stratégiu - ako ľudí presvedčiť, aby prehovorili.
Počas popíjania horúceho espresa listujeme dnešnou tlačou. V provládnych novinách Magyar Idök nájdeme obrovskú propagandistickú reklamu nazvanú ako „vládna informácia“. Sú na nej fotografie amerického finančníka Georgea Sorosa, europoslankyne Judith Sargentiniovej a dvojicu dopĺňa dlhoročný europoslanec Guy Verhofstadt. Ten sa vyslovil za možnosť, aby Brusel mohol Maďarsku odobrať európske dotácie, ak nezačne dodržiavať „európske hodnoty“.
Pod nimi je fotografia budapeštianskeho Kostola sv. Mateja so sochou kráľa Štefana, zakladateľa Uhorského kráľovstva. „Píše sa tam, že väčšina Európskeho parlamentu je naklonená prisťahovalectvu a chce nás umlčať, pretože ochraňujeme našu krajinu a Európu plotom. Teraz nám chcú zobrať aj právo na ochranu hraníc. Nedopusťme, aby nás vydierali. Ochráňme Maďarsko!“ prekladá nám propagandu Barbara Rusnáková, ktorá vyštudovala v Budapešti manažment. „Takéto reklamy bežia aj v televízii a plagáty s touto výzvou boli nedávno všade.“
Ako za Kádára
Vydávame sa do ulíc, kde od začiatku októbra platí zákaz zhromažďovania. Na organizáciu či účasť na demonštráciách alebo pochodoch musíte mať povolenie a v podstate už aj stretnutie dvoch ľudí, ktorí sa mimo verejných priestranstiev vyjadrujú k verejným záležitostiam, je porušením zákona. Zastavujeme sa pri ženách, ktoré sa pred zimou starajú o mestské záhony. „Nechcem sa k tomu vyjadriť a nech ide s tým foťákom preč,“ znie odpoveď. Vydávame sa teda smerom k Univerzite Corvinus s nádejou, že študenti nám povedia viac. Niečo o postoji mladých k politike Viktora Orbána naznačujú aj nápisy, ktoré sú kde-tu nastriekané na chodníkoch vedúcich k univerzite. Píše sa tam, že v školách nie je šéfom Fidesz a všetko podčiarkuje hešteg #nedámesinašubudúcnosť.
Hneď prvá skupinka študentov nás pošle preč, ešte ani nepovieme, čo chceme. S notesom a perom v ruke asi vyzeráme ako otravní anketári. Zošit teda schováme a mierime k blonďavej slečne, ktorá ťuká do mobilu. Máme šťastie, je to študentka politológie. Pýtame sa, ako vníma správu EP o ohrození demokracie v Maďarsku a ako sa tu za Orbánovej vlády žije. „Vo veľkom meste ako Budapešť sa žije perfektne, ale vidiek je úplne iný svet. Čo sa týka sankcií, nehovorím, že s tým súhlasím alebo nesúhlasím, no robila by som to inak,“ odpovedá diplomaticky, preto sa pýtame, či sa ľudia boja povedať veci na rovinu. „Niektorí ľudia sa jednoducho neradi pletú do politiky,“ priznáva. Čo si však myslí napríklad o zákaze zhromažďovania? „Je na tom niečo. Moja babka mi hovorila, že aj za premiéra Jánosa Kádára v 50. a 60. rokoch sa nemohli zhromažďovať, a keď počula, že to platí znova, zľakla sa. Mne sa to však zdá nezmyselné a vtipné,“ hovorí Heni (23), ktorá sa však nechce fotiť.
Cenzúra a migranti
Na neďalekej lavičke sedí a slnečný deň si vychutnáva 27-ročný Tamás. Aj jeho sa pýtame na otázky o Maďarsku, Orbánovi a Európskej únii. Študent účtovníctva je otvorený a servítku pred ústa si nedáva.
„So správou europarlamentu súhlasím. Je to problematika, ktorú treba začať riešiť. Médiá sú cenzurované, preto som ich prestal čítať a miesto toho si hľadám informácie na internete. Je to vidieť na téme migrantov. Mladí ľudia, ktorí majú väčší prístup k informáciám, chodia pracovať či študovať do zahraničia, sa migrantov neboja, ale starší ľudia na vidieku čítajú noviny a pozerajú TV, kde bežia antimigrantské správy a majú strach. V živote nevideli migranta a keď čítajú, že je to nebezpečné, tak sa boja,“ hovorí mladý muž.
Ešte otvorenejší sú študenti ekonomiky Kristóf (19) a Barna (18). „Maďarsko sa začína uberať zlým smerom,“ povie smutne Kristóf a pokračuje. „Nemôžeme sa baviť o diktatúre alebo bezpráví, pretože vláda si to zariadila tak, že všetky ich rozhodnutia, aj keď sú často na hrane, sú v rámci práva,“ naráža na početné zmeny v ústavných zákonoch.
Najlepšie je Orbánovu moc podľa nich vidieť na vidieku. „Mnoho babiek má doma vyloženú Orbánovu fotku. Je to ako za Stalina. Orbána a jeho stranu Fidesz ľudia vnímajú ako záchrancov Maďarska, ktorí nás ochránia pred migrantmi,“ opisujú študenti hlavný motív politických kampaní. Keď žiadame o fotku tváre, nesúhlasia. „Prepáčte, ale chceme v pokoji doštudovať,“ vysvetlia...
Viktor je dobrý!
Neďaleko univerzity je Veľká tržnica, kde smerujú naše ďalšie kroky. Keďže je pracovný deň a pravé poludnie, hemží sa to tu najmä staršou generáciou. Vchádzame dnu, kde hneď pri vchode predáva mliečne výrobky pani Mária (65). Keď sa k nej priblížime a opýtame sa na Orbána, okamžite ukončí rozhovor s istým pánom a venuje sa nám. „Za Orbána sa žije najlepšie. Je tu bezpečne a takýto život tu ešte nebol. Nie sú tu migranti, dostávame výplatu, zvýšila sa životná úroveň a výška dôchodkov, bezdomovci dostávajú jedlo zdarma...“ vymenúva plusy premiéra pani Mária, ktorú téma debaty teší až tak, že zabudne obsluhovať zákazníkov.
Teraz sa hovorí o Orbánovi, práca počká! „Premiér vystúpil za maďarských ľudí, aby ich ochránil. Členovia Vyšehradskej štvorky, napríklad Česká republika, tiež povedali, že súhlasia s jeho politikou. Nie je to diktátor. Tu je každý slobodný. Všetci teraz proti nemu zbroja, pretože sem nevpustil a ani nevpustí migrantov. Orbán vyhral voľby právoplatne, my sme si ho zvolili, je tu pre nás a bojuje za nás,“ uzatvára zanietená dôchodkyňa.
Po ceste tržnicou narazíme na mäsiara, ktorý je ochotný venovať nám trošku času. „Ja som fideszák a Viktor je dobrý vládca,“ hovorí muž, ktorého z našich otázok najviac zaujme migračná téma. „Migranti, ktorí chceli pracovať, prišli už dávno a tí, ktorí prišli teraz, nechcú pracovať. Máme tu dosť ľudí, o ktorých sa musíme postarať. Naložme migrantov na loď a odvezme ich do USA, kde je Soros. Ten sa o nich postará,“ povie rozhorčene.
Nechajte nás
Iný názor má 58-ročná Kati, ktorá predáva v maličkom obchode so suvenírmi. „O Orbánovi nemám dobrú mienku. Vnímam ho ako diktátora. Klíma v Maďarsku sa začína opäť ponášať na totalitu,“ prezrádza. Bohviečo to vraj nie je ani s médiami. „Sú ovplyvnené Fideszom, pretože už je skoro všetko v jeho rukách. Niečo relevantné je veľmi ťažké nájsť,“ vysvetľuje žena, ktorá nám dovolí fotiť iba z profilu. Pre istotu...
Ďalších desať ľudí sa o politike nechce baviť a keď aj chce, za žiadnu cenu sa nedajú odfotiť. Väčšina debát s miestnymi sa chtiac či nechtiac zvrtne na migrantov. „Rozhodli sme sa, koho si zvolíme, a teda sa môžeme rozhodnúť, či tu niekoho prijmeme, alebo nie. Nech nechajú rozhodovať nás, ako chceme žiť, čo chceme robiť a koho tu chceme. Nemôže nám to diktovať nikto z Európy,“ hovorí predavačka Andrea (43).
Nepočúvajte ju!
Na lavičke pri východe z rušnej tržnice sedia dve starenky. Ak ich nebudeme fotiť, sú ochotné rozprávať. Musíme poslať fotografa za roh, lebo dokým bude pri nás stáť, nepovedia nič. „Bojíme sa.“ Názory na politiku sa u dlhoročných kamarátok Lívie (74) a Margó (77) rozchádzajú.
„Orbán nie je dobrý politik a nevedie krajinu správnym smerom. Netreba sa báť Sargentiniovej, ale nášho premiéra. Hovoria, že je to demokracia, ale od nej to má na míle ďaleko. Zažila som totalitu a Orbán je ako komunisti. Nie je tu silná opozícia, opozičné noviny sa stratili a existuje tu iba jeden smer,“ hovorí zarmútene Lívia a do reči jej skočí Margó. „O tomto nerozprávaj, nie to je dôležité… Ja som ho predtým nemala rada, ale keď naposledy vyhral voľby, tak si položil ruku na hruď a povedal: Toto nie je moja zásluha, ale zásluha dobrého Boha. Vtedy som si ho obľúbila. Ochraňuje kresťanov a aj systém, ktorý vybudoval, je dobrý aj pre dôchodcov,“ rozpráva a preruší ju Lívia. „Ale veď aj to je len preto, lebo má z čoho. Ak by nedostal európske peniaze, vieš čo by ti dal?“ povie nahnevane.
Postrach migranti
Pri pojazdnom antikvariáte postávajú učiteľ Béla (66) a sociológ Miklós (64). Pýtame sa na Orbána a debata skĺzne opäť do migračnej témy. „Skôr či neskôr nastane zmena kultúry, pretože takáto miera prisťahovalectva je neprijateľná. Možno to vyrieši problémy nezamestnanosti v jednotlivých oblastiach na Západe, ale nemôže sa to riešiť takto,“ hovorí Béla a pokračuje. „Ak si tu niektorí myslia, že Orbán je diktátor, tak musíme vymeniť nie jeho, ale ľudí, lebo predsa ho zvolili. Kto hovorí, že je tu diktatúra, potom spochybňuje slobodu volieb.“
Do debaty sa zapojí aj Miklós. „Bol raz jeden komik, ktorý povedal, že migranti nebudú schopní prispôsobiť sa... No vidíte, my sme tu už 1 000 rokov a nám sa to podarilo! Veď aj my sme boli migranti! Okrem toho tu žijú Číňania, Vietnamci, Gréci, Arabi či iné etniká a nie je s nimi žiadny problém.“ Vtom sa ozve neznámy pán, ktorý nás počúval. „Ale tí nevybuchujú, pane! Prispôsobia sa a pracujú.“ Keď sa debata pánov zvrtne na hádku o výške dôchodkov, opúšťame ich. Rovnako ako Budapešť. Čakali sme, že nás na výpadovke bude vyprevádzať obrovský bilbord s usmiatym Orbánom, ale vlastne už netreba. Voľby sú vyhrané a karty rozdané...
Ako to vidia Maďari
„Už len to, že sa Maďarskom v zahraničí začali zaoberať, o niečom svedčí a nie je to pozitívne. Verím, že sa tu nič zlé nestane, pretože ak áno, Orbánova opozícia nie je dosť silná na to, aby mohla ako jeden celok vystúpiť a niečo zmeniť. Na druhej strane Viktor Orbán je osobnosť, ktorá vie osloviť ľudí, no otázne je, s akým úmyslom to robí. Niektoré jeho kroky sú dobré, ale viac je zlých. Ako napríklad zneužívanie moci na svoje osobné zámery.“
„Orbán je pre Maďarsko rozhodne prospešný. Ukazujú to aj prieskumy, kde sa ľudí pýtajú, či sú spokojní s vládou, a vždy je nad 50 % takých, ktorí povedia áno. Súhlasím s jeho migračnou politikou, no nesúhlasím napríklad s centralizáciou moci.“
„Nemyslím si, že Orbán zastupuje maďarský ľud, ale že vybudoval mafiánsku krajinu.“
„Rozhodnutia EÚ budú čím ďalej, tým tvrdšie a bojím sa, že sa Maďarsko dostane do kúta. Stalo sa mi, že som v zahraničí cestovala vlakom a spýtali sa ma, odkiaľ som. Ich reakcia bola: ,Aha, to je tá krajina, kde vládne Orbán.‘ Nie je to pre nás dobrá vizitka. Na druhej strane nie je všetko také zlé, ako si ľudia myslia. Niektoré veci robí naozaj dobre, ako sú napríklad dane a spravodlivé rozhodnutia, kto má koľko platiť. Ľudia ho hodnotia iba na základe zlých rozhodnutí, ale to nie je spravodlivé.“
„S niektorými časťami správy Sargentiniovej súhlasím, s niektorými nie. Majú pravdu, že tu je korupcia, ale nemôžu žiadnej krajine diktovať, koľko migrantov má prijať. Bojíme sa migrantov, lebo sme ich tu už raz mali. Okrem toho to s Maďarskom nie je až také vážne, ako si v zahraničí myslia. Ľudia majú teraz v EÚ zlú mienku o Orbánovi a to nie je správne. Sme suverénny štát a máme právo rozhodovať o tom, či pustíme migrantov, alebo nie.“
