Ostalo z nej len spomínané torzo cintorína či dva vchody do štôlní v podzemí, odkiaľ sa podľa pôvodných obyvateľov ozýval plač a kvílenie ľudí, ktorí v osade desaťročia prežívali ťažké časy a našli tu aj posledný odpočinok. Prvá zmienka o dedinke, kde sa ťažila meď, pochádza z roku 1263. Naši predkovia ju nazývali Sandbergom a neskôr názov poslovenčili na Zamperk.
V osade žilo asi 140 obyvateľov. Dnes z nej ostala už len mesačná krajina s niekoľkými liatinovými krížmi a hrobmi, ktoré ukryl les. Žiť na Zamperku nebolo ľahké. V ťažkých podmienkach tu zomierali nielen baníci, ale aj ich ženy či choré deti. Miestni zo Španej Doliny vravia, že práve ich hlasy a plač sa dodnes ozývajú z podzemia.
„Najhoršie bolo, ak niekto umrel v zime. Ťahali ho na krňačkách do strmého svahu viacerí chlapi. A vykopať jamu v zamrznutej pôde a vo svahu, to už len bola fuška,“ povedal v minulosti bývalý obyvateľ osady Piesky Ján Rýs.
„Leží tam aj moja teta. Ako mladé dievča ju uštipla vretenica. Pomoc bola ďaleko. Pochovaných je tam aj takmer 10 členov jednej rodiny, ktorí v priebehu niekoľkých dní umreli na týfus. Všetci sa narodili v tejto osade, zomreli tu, sú tu pochovaní a zostanú tu naveky,“ dodal Ján Rýs, ktorý pred rokom odišiel na druhý svet za svojimi rodákmi z osady Piesok.
Meď do celého sveta
Na prelome 15. a 16. stor. Thurzovci a Fugerovci ťažili z Pieskov meď a ich podnik sa stal najväčším producentom medi na svete. Vyvážali ju do najväčších obchodných centier Európy na trasách - Krakov - Vratislav, Gdansk, Viedeň - Norimberg - Antverpy a Ľubľana - Benátky - Rím. Práve vtedy dochádzalo v šachtách k nešťastiam.
