V hornej časti areálu skanzenu slávnostne otvorili zrekonštruovaný 920 metrov dlhý úsek bývalej trate, ktorého súčasťou je aj storočný oceľový most z Kráľovej Lehoty a dve nástupištia. Statická expozícia sa tak po vybavení posledných potrebných povolení dá po rokoch opäť do pohybu.
Vlak bude návštevníkov voziť od kostola, ktorý sa nachádza uprostred skanzenu, po depo historickej železnice. Predseda správnej rady občianskeho združenia Spoločnosť pri Považskej lesnej železnici, ktoré stojí za myšlienkou jej obnovy, Juraj Veselý upozornil na unikátnosť tejto expozície. Nikde na Slovensku ani v Českej republike sa podľa môjho názoru nezachovalo takto kompletne vybavenie železnice, to znamená hnacie vozidlá i vagóny.
Všetko, čo je vystavené, aj v depozite, je pôvodné. Premávalo to na pôvodnej trati. Sú tu asi všetky druhy vozidiel, ktoré sa používali na lesných železniciach, uviedol pre TASR. Rekonštrukcia bola spolufinancovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu. Podpredseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Peter Dobeš uviedol, že trať síce nie je dlhá, no podstatné je, že sa zachovalo dedičstvo predchádzajúcich generácií.
Železnička je originál s vagónmi a rušňom, premávala od Liptovskej Tepličky cez Čierny Váh, Svarín až do Kráľovej Lehoty a Liptovského Hrádku. Vozila nielen drevo, ale aj ľudí za prácou. Uvedomujeme si, čo znamená zachovanie dedičstva z minulosti. Preto sme podporili tento projekt, povedal s tým, že rekonštrukcia prispeje aj k zvyšovaniu návštevnosti kraja, ktorá v minulom roku dosiahla hranicu viac ako jeden milión návštevníkov.
Na opravu železničky použili v rámci projektu Po stopách technických pamiatok z Podhalia na Liptov z Programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Poľsko-Slovensko financie vo výške takmer 404.000 eur. Ďalšou investičnou časťou projektu je rekonštrukcia Vodárenskej veže a Múzea tlače v meste Nowy Targ, ako aj vybudovanie Múzea ručnej výroby papiera v obci Ludrová.
Považská lesná železnica bola v minulosti najmodernejší a najvýkonnejší dopravný prostriedok na dopravu dreva z dolín, mala 107 kilometrov. Do roku 1965 bola jediným spojivom medzi Liptovským Hrádkom a Liptovskou Tepličkou. Narastajúcemu automobilizmu však nemohla lesná železnica konkurovať, a tak sa od roku 1960 pravidelne rušili odbočky pre nerentabilnosť. Celú železnicu zrušili 31. decembra 1972. Trať sa stala súčasťou expozície Liptovského múzea.
