Uznesenie, za ktoré hlasovalo 355 poslancov, 90 bolo proti a 39 sa zdržalo hlasovania, odsudzuje absenciu rozhodných opatrení proti neofašistickým a neonacistickým skupinám, ktorá umožnila nárast xenofóbie v Európe. V uznesení sa ako príklady uvádzajú útoky v Nórsku v roku 2011, pri ktorých zahynulo 77 ľudí, vraždu poslankyne britského parlamentu Jo Coxovej v roku 2016 a nedávny útok fašistickej skupiny v Taliansku na poslankyňu EP Eleonoru Forenzovú.
Beztrestnosť, ktorú pociťujú krajne pravicové organizácie v niektorých členských štátoch, je podľa poslancov jedným z dôvodov nárastu násilných trestných činov. Neofašistické a neonacistické násilie ovplyvňuje spoločnosť ako celok a zameriava sa na menšiny, ako sú Európania tmavej pleti, osoby afrického pôvodu, židia, moslimovia, Rómovia, občania tretích krajín, osoby komunity LGBTI či ľudia so zdravotným postihnutím.
Europarlament navrhol, aby členské štáty EÚ zriadili v rámci svojich policajných zložiek jednotky boja proti trestným činom z nenávisti, a vyzval zodpovedné vnútroštátne orgány, aby takéto trestné činy vyšetrovali a postihovali.
Podľa názoru poslancov by členské štáty EÚ mali zakázať neofašistické a neonacistické zoskupenia a akékoľvek nadácie alebo združenia, ktoré vyzdvihujú a glorifikujú nacizmus a fašizmus.
Parlament zároveň vyjadril pohoršenie zo správ o prepojení politických predstaviteľov, politických strán a predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní s neofašistami a neonacistami v niektorých členských štátoch. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali členské štáty, aby kategoricky odsúdili a sankcionovali trestné činy z nenávisti a prejavy nenávisti, ale aj hľadanie vinníkov zo strany politikov a verejných činiteľov, ktorí tak priamo normalizujú a posilňujú nenávisť a násilie v spoločnosti.
Schválené uznesenie požaduje aj prijatie opatrení proti šíreniu rasizmu, fašizmu a xenofóbie na internete. Európska komisia a členské štáty by za týmto účelom mali spolupracovať so sociálnymi médiami.
V podobnom duchu uznesenie žiada členské štáty a národné športové federácie, najmä futbalové kluby, aby potláčali prejavy rasizmu, fašizmu a xenofóbie na štadiónoch a v športovej kultúre.
Členské štáty by zároveň podľa europoslancov mali pripraviť programy, ktoré by pomáhali jednotlivcom opustiť násilné neofašistické a neonacistické skupiny.
V uznesení sa zdôrazňuje dôležitá úlohu vzdelávania, a to najmä mladších generácií, pričom pri zvyšovaní informovanosti o dejinách poslanci vyzvali na jasné odmietnutie fašistických zločinov minulosti a zdôraznili, že pravda o holokauste nesmie byť zľahčovaná.
