Osudy republiky neboli za 74 rokov jej existencie vôbec jednoduché, ale Československo si napriek tomu získalo vo svete silné meno. Čo znamenal dnes už neexistujúci štát pre známe osobnosti, ktoré sa v ňom narodili, pracovali a žili?
Český premiér Andrej Babiš (64): Pomáhali sme si
- Československo umožnilo emancipáciu dvoch národov strednej Európy, ktoré sa vďaka nemu stali viac ako priateľmi. Nebyť Masaryka, Štefánika, Beneša a odvahy našich legionárov, tak by sa idea československého štátu asi nikdy nepresadila. Spoločne sme dokázali prejsť veľmi ťažkými a niekedy, bohužiaľ, aj tragickými rokmi. Oba národy však všetko spoločným úsilím a vytrvalosťou prekonali. Navzájom si pomáhali s rozvojom vo všetkých možných oblastiach, a to vrátane vedy, kultúry a športu, kde mal pojem Československo svoju váhu a zvuk. To, že sa v roku 1993 každý vydal svojou cestou, je možno škoda, ale stalo sa a ja to dnes vnímam tak, že sme síce stratili spoločný štát, ale získali sme skvelého suseda s nadštandardnými vzťahmi, ktoré nemajú vo svete obdobu.
Premiér Peter Pellegrini (43): Bol to unikátny projekt
- Vznik Československej republiky bol unikátnym projektom, ktorý umožnil Slovákom dozrieť v moderný národ. Na základe tejto skúsenosti dnes môžeme rozvíjať samostatný, moderný a sociálny štát, postavený na demokratických hodnotách, plne akceptovaný v nadnárodných politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúrach. Teším sa, že naše vzťahy aj po rozdelení zostávajú priateľské a spoločne dokážeme presadiť veľa projektov prospešných pre ľudí v oboch štátoch.
Herečka Zdena Studenková (64): Boli to prajné časy
- Pre mňa Československo bolo obdobím, keď som začala veľmi aktívne nakrúcať hlavne na Barrandove. Boli to pre mňa mimoriadne prajné časy. Samozrejme, okolnosti vtedajšieho režimu spôsobovali, že v televízii boli cenzurované programy, mnohé veci sa riešili príkazom... Na druhej strane musím povedať, že kultúra bola, napriek všetkému, podporovaná. Komunisti si totiž uvedomovali, že kultúra je výkladná skriňa a treba do nej investovať peniaze. V novembri budeme mať v SND premiéru hry s názvom 1918, ktorá mapuje obdobie od rozpadu monarchie až po vznik Československej republiky. Pri tom všetkom si treba uvedomiť, že to, čo žijeme dnes - že máme demokraciu, voľnosť pohybu, môžeme cestovať, učiť sa jazyky, mladí ľudia môžu študovať na akejkoľvek škole - je niečo, čo nepadá len tak z neba. A to je môj odkaz k 100. výročiu Československa.
Expremiérka Iveta Radičová (61): Stali sme sa štátotvorným národom
- Rok 1918 pre Slovensko a Slovákov znamenal nastúpenie cesty štátotvorného národa, čo je základný historický medzník. Nastalo obdobie, ktoré bolo veľmi dramatické. Prežili sme šesť štátoprávnych usporiadaní, tri rozdielne politické systémy, dve svetové vojny, dva totalitné režimy... Napriek tomu cesta vyústila do demokratického usporiadania, dokonca v podobe, že máme svoju vlastnú Slovenskú republiku. Československo cez môj osobný príbeh znamenalo aj množstvo priateľov za riekou Moravou. No priateľstvá nevnímam a nikdy neboli definované hranicami štátov. Priateľstvá a osobné kontakty sú primárne definované hodnotovým súzvukom. A na hodnotových súzvukoch žiadna hranica, akokoľvek stanovená, nič nemôže zmeniť.
Diplomatka a herečka Magda Vášáryová (70): Znamenalo to záchranu slovenského národa
- Narodila som sa do Československa, ktoré bolo mojou vlasťou, domovinou. Keď som začala vnímať dejiny strednej Európy, tak som pochopila, že tento štát vznikol „nesamozrejme“. Bol to štát netradične položený zo Západu na Východ a vznikol na základe myšlienky filozofa. Neskoršie som si uvedomila, že sa síce stále hovorí o vzniku Československa, ale vôbec nehovoríme o tom, že Slováci sa dobrovoľne rozhodli, že po vyše 800 rokoch odídu z Uhorského kráľovstva. Mnohí vravia - a majú pravdu - že to znamenalo záchranu slovenského národa v dnešnej podobe, ale stále nehovoríme o tom, že aj Uhorské kráľovstvo bolo naše a že uhorské dejiny sú naše dejiny. A tiež, že Slovensko bolo jednou z najpriemyselnejších častí Uhorského kráľovstva, a teda aj z najbohatších. Stále je tu tradičná česká predstava, že Slováci sú chudobní, že sú úbožiaci. Dnes pritom prežívame z Čechov určité sklamanie...
Spevák Peter Nagy (59): V Česku som dodnes doma
- Narodil som sa ako občan Československa. Bolo úplne prirodzené, že ľudia - Česi a Slováci - sa vzájomne akceptovali a všetko bolo navzájom prepojené. Česi si brali Slovenky za manželky a opačne. Neskôr, ako spevák, som koncertoval vždy od Chebu až po Humenné. To s radosťou robím rovnako až dodnes. Žijem striedavo v Prahe aj v Bratislave, takže u mňa sa veľa nezmenilo.
Olympijský víťaz v dráhovej cyklistike Anton Tkáč (67): Cítil som veľkú hrdosť
- Za bývalého Československa som bol podstatne mladší a napriek tomu som cítil väčšiu hrdosť a zodpovednosť, že som Čechoslovák, ako nám vtedy hovorili v zahraničí pri reprezentácii nášho štátu. Na pretekoch sme bojovali o diplomy, medaily a vyznamenania. Aj vtedajší štátny znak som chápal zodpovednejšie ako niektorí naši terajší športovci. Nezúčastniť sa na reprezentácii štátu neprichádzalo vôbec do úvahy, tobôž nedokončiť v reprezentačnom drese napríklad preteky na vrcholných športových podujatiach. Rozdelenie na dva štáty, aj keď bolo akože nežné, podľa mňa neprinieslo ani jednej strane prospech. Spoločne sme boli geograficky, politicky, technicky, kultúrne a športovo na vyššej úrovni.
Moderátorka Iveta Malachovská (53): Som vďačná za českú kultúru
- Narodila som sa v Československu a vždy som bola súčasťou českej a slovenskej kultúry, pretože sme mali Československú televíziu. Študovala som v Prahe na Filmovej akadémii múzických umení, takže som chodila do Česka pravidelne. Mám tam veľa spolužiakov, množstvo kontaktov a hlavne krásne spomienky. Bolo pre mňa vždy veľkou radosťou a cťou počúvať múdrych českých kolegov, učiť sa od nich a nasledovať ich. Som rada, že som bola ovplyvnená českou aj slovenskou kultúrou. Som hrdá Slovenka, no som aj dobrá československá občianka.
Futbalový tréner Ján Kozák (64): Československo malo váhu
- V Československu som prežil veľký kus života, vyše 40 rokov. Boli sme veľká krajina, Praha bola naše hlavné mesto. Športovci mali vytvorené dobré podmienky, v mnohých prípadoch lepšie ako teraz. Naše futbalové mužstvo malo väčšiu váhu, boli sme silnejší, dostali sme sa na majstrovstvá sveta. Dokonca československá futbalová reprezentácia získala v roku 1976 titul majstra Európy! Vzťahy v národnom mužstve, hlavne medzi Slovákmi a Moravákmi, boli super. Nikdy som nebol za rozdelenie Československa, pretože sme si blízki, mnohé rodiny žijú na oboch stranách rieky Moravy. Keď idem dnes do Prahy, pozerám sa s nostalgiou na miesta, kde som ako vojak pôsobil v rokoch 1980 až 1982. Sú to krásne spomienky... Vo vzťahu k iným štátom sme boli veľká krajina, Československo malo váhu. Aj keď treba povedať, že Slováci boli pracovití a Česi boli viac špekulanti, ale keď sa to dalo dokopy, fungovali sme. Život nás rozdelil, ale som toho názoru, že keby sme ostali ako Československo, mali by sme väčšiu váhu.
Exprezident Ivan Gašparovič (77): Boli sme ako jedna rodina
- Nebyť vzniku prvého československého štátu, asi by sme dnes nemali ani samostatnú Slovenskú republiku a Českú republiku. Československo bolo podľa mňa záchrana pre obidva národy. Možno by sme na Slovensku dnes po slovensky už ani nehovorili. Vieme, aká bola situácia za Rakúsko-Uhorska, keď bolo Uhorsko nazývané „žalárom národov“, Maďari sa snažili, aby sa národnosti asimilovali a hrozil nám zánik. Československo vzniklo na demokratických princípoch. Spoločnou prácou Čechov a Slovákov sme vytvorili podmienky pre moderný štát v Európe. Ako politik, ktorý zažil celú túto etapu, môžem konštatovať, že vzájomnosť Čechov a Slovákov je veľmi silná. V období spoločného štátu sme sa cítili ako jedna rodina, aj keď na Slovensku sa hovorilo, že nás Česi okrádajú a Česi zas hovorili, že na nás pracujú. To, že dnes žijeme v samostatných štátoch, je výsledkom aj Pittsburskej dohody z mája 1918, kde sa hovorilo o tom, ako sa bude industrializovať Slovensko, ako sa bude vyvíjať a za pomoci Čechov bude môcť vytvoriť v rámci Československa autonómiu.
Prezident Andrej Kiska (55): Vytvorili sme niečo zásadné
- Československo je úžasný príbeh krajiny, ktorá sa síce rodila veľmi komplikovane, ale hlavne dosiahla vynikajúce úspechy. Vždy hovorím s veľkou radosťou - nepoznám na svete dve krajiny, ktoré by si boli tak blízke, ako sú Česko a Slovensko. Bol som nedávno v Chicagu a spal som v hoteli, kde pred 100 rokmi býval Masaryk, keď v USA loboval za vznik Československa. Dostal som do daru kópiu účtenky, ktorú dostal Masaryk za platbu za ubytovanie, jedlo a telegraf. Bolo to veľmi milé... Československo by možno nevzniklo, ak by sa nepodarilo zmeniť názor amerického prezidenta Wilsona, Masaryk vtedy odviedol obrovský kus práce. Podobne Štefánikovi sa podarilo zorganizovať československú armádu. To bol ďalší presvedčivý dôkaz, že dokážeme spolu vytvovriť niečo zásadné a životaschopné.
Hokejista Jozef Golonka (80): Náš šport mal vo svete cveng
- Pre mňa znamenalo veľa, že sme boli lídrom na športovom poli, boli sme konkurencieschopní najlepším mužstvám na svete! Žiaľ, boli sme obmedzení režimom, ktorý nechcel našich ľudí púšťať von, lebo sme padli do zóny Sovietskeho zväzu. Pre športovcov neboli také možnosti, aby sme sa viac etablovali na medzinárodnom poli... Potom došlo k nešťastnému rozdeleniu v roku 1993. Myslím si, že keby dnes Československo existovalo, patrilo by medzi najsilnejšie štáty v Európskej únii! Bol som kapitánom v československom národnom hokejovom mužstve, ktoré malo veľký cveng. Veď si spomeňme na rok 1968, keď sme v Grenobli porazili Sovietsky zväz, a rovnako v roku 1969 v Štokholme. Naši hráči si vtedy zalepili hviezdy na štátnom znaku a na protest proti okupácii sme nepodali sovietskym hráčom ruky. Dnes sa to všetko berie ako okrajová záležitosť. Doba je iná, mladá generácia nevie, že české švestky sú slovenské slivky. Mrzí ma, že z jedného veľkého štátu sa stali dva. Aj keď raz jeden, raz druhý štát je úspešnejší, už nie sme to, čo sme pre európsky priestor znamenali predtým.
