Reprodukcie Muchových plagátov sú dodnes obľúbeným dekoratívnym prvkom v domácnostiach obyčajných smrteľníkov, zatiaľ čo originály zdobia zbierky galérií i bohatých zberateľov. Za prvej Československej republiky mal pritom originály tohto umelca doma každý! V podobe originálnych grafík, ktoré vyšli z tlačiarenských strojov v miliónových nákladoch. Mucha bol totiž autorom prvých československých známok aj bankoviek.
Tajná spoločnosť
K tejto zákazke sa nedostal náhodou. Okrem toho, že sa počas pobytu v Paríži vypracoval medzi najznámejších secesných maliarov sveta a poznal sa s takými výtvarníkmi, ako boli Toulouse-Lautrec, Gauguin, Rodin či Pissarro, mal aj dobré vzťahy s prezidentom Masarykom. Ten sa utiahol počas prvej svetovej vojny do exilu v Paríži, kde loboval za vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov.
A bol to práve Mucha, kto mu vybavil ubytovanie. A kde? V centrále slobodomurárov! Mucha bol totiž členom tajnej spoločnosti a bol držiteľom 33. škótskeho ritu, čo je najvyšší stupeň zasvätenia. Prednedávnom dokonca na českom zámku Zbiroh, kde roky žil, vystavovali jeho obradný slobodomurársky odev a insígnie.
S Masarykom umelca spájala ešte ďalšia vec. Muchovým mecenášom, vďaka ktorému vytvoril vrcholné dielo svojho života – Slovanskú epopej, bol americký milionár a jeden z najmocnejších slobodomurárov Charles Crane. Český výtvarník sa s ním zoznámil v Amerike a neskôr ho predstavil aj Masarykovi. Po vzniku Československa sa Cranov syn stal prvým veľvyslancom USA a jeho dcéra sa vydala za Masarykovho syna Jana.
Hradčany
No poďme k prvým československým známkam. Keď hľadali autora, ktorý by navrhol známky nového štátu, voľba logicky padla na Muchu. V prvých mesiacoch sa v republike medzitým používali rakúske a maďarské známky. Muchu požiadali, aby navrhol známky už dva dni po vzniku republiky.
Nakoniec z jeho návrhov vybrali panorámu pražských Hradčan – sídla českých panovníkov, ktoré zozadu osvetľuje vychádzajúce slnko ako prísľub novej doby. „Od detstva som videl a ctil vo vznešených formách Chrámu sv. Víta na Pražskom hrade hmotné vtelenie tohto symbolu,“ vyjadril sa k tomu neskôr majster Mucha.
Prvé Muchove známky sa dostali do obehu 18. decembra 1918. Postupne vychádzali v rôznych farbách podľa nominálnej hodnoty. Tá bola udávaná iba číslicou, lebo haliere ako „drobné“ novej koruny boli odsúhlasené až na jar roku 1919.
Najprv šla do tlače zelená 5-halierová známka, ako posledné vytlačili v apríli 1920 svetlofialové 30-halierové Hradčany. Keďže tlačiarne neboli na výrobu známok pripravené, dochádzalo pri tlači k rôznym chybám, z čoho sa dnes tešia zberatelia. Každá vzácna odchýlka zvyšuje cenu známky.
Bankovky
Okrem známok potrebovala republika aj nové bankovky. Československá mena bola vydaná 15. apríla 1919. Mucha bol autorom prvej 10-korunáčky a tiež bankoviek v hodnote 20, 100 a 500 korún. Keďže majster musel pracovať narýchlo, použil pri návrhoch svoje staršie práce a na bankovky zvečnil portréty aj svojej manželky a dcéry.
Okrem známok a bankoviek Mucha navrhol aj dizajn štátnych úradných dokumentov, ale aj policajné uniformy. Výnimočný umelec zomrel 14. júla 1939 krátko po tom, ako bol na výsluchu gestapa.
Slovanská epopej
Sám Mucha ju považoval za svoje životné dielo. Ide o cyklus 20 veľkoformátových obrazov z minulosti Čechov a slovanských národov. Aby obrovské plátna mohol namaľovať, musel si postaviť až šesť metrov vysoké lešenie.
Pracovať na diele, ktoré financoval americký boháč Charles Crane, začal v roku 1910 na zámku Zbiroh a dokončil ho o 18 rokov neskôr. Hotovú Slovanskú epopej daroval Prahe s tým, že mesto pre obrazy postaví zvláštnu galériu. To sa dodnes nestalo, preto sa Muchovi dedičia s hlavným mestom ČR aj súdili. Časť obrazov je dnes v Prahe a časť na zámku v Moravskom Krumlove.
Koľko stoja Hradčany?
Milan Molnoši, filatelista a numizmatik
Muchove Hradčany sú asi najzbieranejšie československé známky. V súčasnosti by podľa mňa jeho návrhy neprešli, nie je to precízna práca z hľadiska estetiky, a ani tá tlač nebola bohvieaká. Hoci majú Hradčany už sto rokov, cena bežných známok sa pohybuje okolo pár desiatok centov. Ale rarity sa cenia na tisíce!
Známka so zriedkavou perforáciou môže stáť 50 000 - 100 000 českých korún (približne 1 900 – 3 900 €). Najvzácnejšie sú 500-halierové hnedé Hradčany s leteckou pretlačou, ak sú dve známky spojené vedľa seba. Spojené typy Hradčan idú tak od 300 000 korún (11 600 €) vyššie.
Ak náhodou doma natrafíte na Hradčany s pečiatkou z 18. 12. 1918, tak máte doma poklad asi za 50 000 českých korún (1 900 €). Na rozdiel od známok s bankovkami sa Mucha vyhral. Bankovky, ktoré sa zachovali vo veľmi dobrom stave, stoja vyše 10 000 českých korún (387 €).
Kto sú slobodomurári?
Celosvetové elitné tajné spoločenstvo, ktorého členovia sa venujú najmä filantropickej a filozofickej činnosti. Pôvod spoločenstva, ktoré je organizované v tzv. lóžach, je odvodený z niekdajších cechov murárov a staviteľov. Tajuplnosť slobodomurárov neraz viedla k ich obviňovaniu z rituálnych zločinov či snahy získať svetovú moc.
