Zuzana zasvätila gymnazistov do tém ako umelá inteligencia či bioinformatika a študentov informatika zrazu nadchla. Ako by podľa nej malo vyzerať vyučovanie v 21. storočí?
Aká bola vaša cesta k učiteľskému povolaniu?
Učiteľkou som sa stala z nudy. Ako žiačka som sa v škole veľmi nudila, pretože som mala veci hotové skôr ako spolužiaci. Vyrušovala som a hundrala. Verila som, že výučba sa dá robiť zábavnejšie a inak, preto som začala hľadať cesty, ako na to.
Čiže vaše kroky hneď po základnej škole viedli na pedagogiku?
Ale kdeže. Ako dieťa ma veľmi bavili počítače, informatika a robotika, no moji rodičia povedali, že to nie je pre dievča. Miesto vysnenej elektrotechniky som preto skončila na zdravotnej škole. Nevzdala som sa a po skončení strednej som nastúpila na Technickú univerzitu na Katedru kybernetiky a umelej inteligencie, kde som si začala plniť svoj sen. Popri tom som ukončila aj štúdium pre pedagógov a potom som hneď nastúpila učiť.
Dnes vyučujete na Gymnáziu sv. Edity Steinovej v Košiciach. Majú študenti bilingválneho gymnázia záujem o informatiku?
Keď som tu pred piatimi rokmi nastúpila, išla som do niečoho neznámeho, pretože predtým som 15 rokov učila na technickej priemyslovke.
Bolo preto pre mňa naozaj výzvou, ako tento ich názor zmeniť a ukázať im, že angličtina je v dnešnej dobe iba cesta, a nie cieľ, kam sa majú dostať. Chcela som, aby začali hľadať nejakú inú oblasť, v ktorej sa vedia uplatniť a práve IT ponúka veľa príležitostí.
Vyšlo to?
Áno, dnes môžem povedať že až štvrtina študentov v ročníku maturuje z informatiky a z toho až tretina sú dievčatá, čo sú pre bilingválne gymnáziá obrovské čísla. Viete, ak približne 10 % študentov gymnázií pri nástupe do prvého ročníka priznáva, že sa chcú uplatniť v IT sfére a po skončení gymnázia je to stále iba 10 %, niečo je zle.
Učiteľ informatiky asi neurobil nič, aby žiakov nabudil a zvýšil v 21. storočí toto žalostné číslo. Ja som šťastná, že som žiakov motivovala a mnoho z nich išlo študovať informačné technológie dokonca do zahraničia.
Prezradíte nám trik, ako ste to dokázali?
Na gymnáziu som dostala možnosť vybudovať predmet informatiku ako na zelenej lúke. Do informatickej výučby som teda zaradila témy, ktoré sú moderné a atraktívne ako napríklad kybernetická bezpečnosť, bioinformatika, umelá inteligencia, digitálne umenie a podobne. Informatika, to nie je len programovanie.
Toto všetko sú zaujímavé témy, ktoré nalomia aj ľudí s iným smerovaním. Napríklad budúcich medikov môže nalomiť myšlienka študovania bioinformatiky a práce s genetickým kódom a tí, čo pôvodne chceli študovať ekonomiku, si nakoniec vyberú napríklad dátovú analytiku.
Treba to iba inak podať a hneď naskočia na vlak, ktorý ich môže doviezť do veľmi perspektívneho IT odvetvia. Okrem toho som začala využívať na výučbu iné postupy, ako na ktoré boli študenti zvyknutí.
Čo nové a inovatívne ste do výučby zaviedli?
Viete, najlepšie je, keď sa študenti naučia, ako sa ďalej v živote učiť. Preto využívame aktívne vyučovacie techniky, napríklad bádateľskú formu vyučovania.
Čiže ja ako učiteľ neprídem na hodinu a neurobím tam výklad učiva, ale nechám triedu na pripravených príkladoch experimentovať a skúmať. Na základe toho si budujú informácie, ktoré môžu tvorivo využiť aj v iných príkladoch.
V lete sme tu mali tábor, kde sme sa učili programovať drony tak, že plnili rôzne misie. Takou zábavnou formou sa to naučili oveľa lepšie, ako keby som prišla a povedala: Naprogramujte dron takto a bude lietať. Študenti by z hodiny nemali odchádzať s pocitom, že konečne skončila, ale s motiváciou niečo robiť.
Dá sa povedať, že vďaka takejto forme učenia vedomosti z hlavy nevyfučia ako napríklad pri bifľovaní?
Kolegyne začali takto bádateľsky učiť matematiku jednu skupinu žiakov a druhú učili tradične. Keď sa na konci urobil test, výsledky bádateľskej skupiny boli o niečo horšie ako výsledky tej tradičnej. Avšak, keď dali žiakom rovnaký test bez ohlásenia o pol roka neskôr, výsledky hovorili jasnou rečou. Bádateľská skupina dosiahla takmer podobné skóre ako pred pol rokom, kým tradičná skupina zabudla veľa z toho, čo sa pred pol rokom naučila.
Keď sa zamyslím nad mojou informatikou pred povedzme 13 rokmi, učili sme sa robiť s mailom, s excelom… Dnes by to už malo vyzerať asi inak, že?
Kedysi si situácia vyžadovala nové zručnosti ako mail, sociálne siete, kancelárske nástroje a podobne, ktoré bolo treba u ľudí rýchlo doplniť.
Treba si uvedomiť, že pripravujeme študentov na fungovanie v spoločnosti nie teraz, ale povedzme o 5 - 10 rokov. Smutné je, ak žiakov na život, kam vstúpia o dekádu, pripravujú sci-fi filmy. Malo by to byť poslaním školy, a nie svetovej kinematografie. Informatika je hlavný nástroj, ktorý by ich mal pripraviť na to, čo ich čaká.
Sú dnešní študenti iní, ako pred dekádou?
Dnešní žiaci vyrastali s digitálnymi technológiami, nepredstavujú pre nich niečo tajomné a nové, lebo sú súčasťou ich života a mnohokrát iný život ani nemali kedy spoznať. Prispôsobili sa tomu a dorastá nám akási generácia digitálne neuspokojiteľných mladých ľudí, ktorí čakajú na niečo nové.
Tieto deti fakt nie sú také, ako pred 15 alebo 30 rokmi. Spôsob výučby, ktorý fungoval na nás, už na ne neplatí, nudí ich. Je potrebné poskytnúť im množstvo podnetov a najmä naučiť ich s nimi pracovať, ako aj s množstvom vedomostí, ktoré im digitálny svet ponúka.
Darí sa vám svojím príkladom inšpirovať aj ostatných kolegov z odboru?
Vediem workshopy zamerané na tvorivé a aktívne postupy pri vyučovaní. Okrem toho na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pracujem v národnom projekte IT akadémia - vzdelávanie pre 21. storočie.
Tu pripravujeme množstvo vzdelávacích programov pre učiteľov-informatikov. Snažíme sa im ukázať nielen nový obsah informatiky, ale aj spôsob, akým učivo žiakom odkomunikovať, aby to pre nich bolo atraktívne.
Stretávate sa aj s negatívnymi názormi?
Mnohí učitelia informatiky si pomýlili profesiu. Snažia sa byť IT špecialistami na všetko, ale zabúdajú na to, že ich hlavnou úlohou je byť učiteľom informatiky. Často im viac záleží na odborných ako na metodických kurzoch, kde sa naučia, ako učiť správne a inovatívne. S negatívnym názorom sa preto stretávam veľmi často.
Vždy sa nájde veľká skupina ľudí, ktorá nesúhlasí a hľadajá dôvody, prečo to nejde. Niekedy v miestnosti na školení sedí 10 - 15 znudených ľudí, ktorí sa na workshop nahlásili síce sami, ale nie sú otvorení novým myšlienkam.
Vy ste však dôkazom toho, že sa to dá…
Nie iba ja, ale celá finálová desiatka súťaže Učiteľ Slovenska je dôkazom, že v prvom rade treba začať od učiteľov a keď sa chce, všetko sa dá. Treba hľadať spôsoby, ako učiteľskú prácu robiť tvorivo, zábavne a hlavne, aby tam bola pridaná hodnota.
Často sa v súvislosti so školstvom spomínajú platy učiteľov. Nie je práve to dôvodom, prečo niektorí nemajú motiváciu robiť veci inak?
Niekto povie, že plat nie je motivačný. Dobre, ale moja otázka znie, že ak by sme dali všetkým učiteľom vyššie platy, začali by robiť veci inak? Neverím tomu. Učiteľov, samozrejme, musíme motivovať, ale nie len výplatami. Od toho kvalita vyučovania nezávisí.
Na Slovensku sme stále orientovaní na známky. Je dôležité byť jednotkárom, tí sú jednoducho preferovaní a dávaní za vzor. Je to správne?
Známka často nie je odzrkadlením toho, čo žiak vie. Známka je v našom školstve univerzálne platidlo a funguje na kupovanie. Jedna strana si kupuje známky a druhá výsledky žiakov. Samozrejme, na vysvedčení potrebujeme mať nejaké meradlo.
Najviac motivačný prvok na hodine však pre mňa nie je známka, ale pochvala. Keď to vysvetľujem učiteľom, sú z toho až zhrození, že prečo ich máme chváliť, veď môžu dostať jednotku, to je pochvala.
Hovorím im, nech si to otočia, ak ich žiaci po hodine pochvália, že učivo skvelo vysvetlili, nenakoplo by ich to k ďalším výkonom? Nemyslím pritom pochvaly zapísané v triednej knihe, ale napríklad také spontánne potľapkanie po pleci, pochvalu za netradičný nápad alebo zaujímavú otázku.
Čo je pre vás najväčšia motivácia?
Spätná väzba od žiakov, to je to, čo mi dáva chuť do učenia, motivuje ma prísť do triedy opäť a tešiť sa na študentov. Okrem toho je práca s mladými ľuďmi tvorivá a podnetná. Baví ma, že technológie sa neskutočne rýchlo posúvajú dopredu a ja sa musím posúvať s nimi.
Často, keď začnem niečo učiť dnes, o štyri roky to už nie je aktuálne. Musím sa vzdelávať, sledovať novinky a nesmiem zaspať na vavrínoch. Mňa však neskutočne napĺňa, keď môžem žiakom ukazovať nové veci. Učiť každý rok Pytagorovu vetu by ma nebavilo.
Máte nejaký motivačný odkaz aj pre mladých ľudí, ktorých láka učiteľské povolanie?
Ak budem chcieť osloviť potenciálnych učiteľov informatiky, tak poviem, že je to práca, ktorá im ponúkne možnosť tvoriť, byť v kontakte s novými technológiami a umožní im formovať mladých ľudí pre ich uplatnenie v 21. storočí. Učitelia cez informatiku sprostredkujú žiakom supermoc, pretože v máloktorom inom predmete je taká nádej, že raz možno zmenia svet.
Kto to je...
Zuzana Tkačová (41)
- učiteľka informatiky
- víťazka súťaže Učiteľ Slovenska
- lektorka metodických kurzov pre učiteľov
- cez grant od NASA študovala na univerzite v Michigane nanotechnológie
- je autorkou vzdelávacieho kurzu a príručky nanotechnológií pre slovenských učiteľov
- pracuje v národnom projekte IT akadémia vzdelávanie pre 21. storočie
