Kedysi mali vlastné stolárstvo a vyrábali truhly, dnes prišli s unikátnym nápadom, ktorý chcú rozšíriť po celom Slovensku. Ich pohrebná služba vyrába šperky, do ktorých je možné zakomponovať popol z milovaného zosnulého alebo jeho odtlačok prsta. Na prvý pohľad morbídny biznis je však na Slovensku celoročným dušičkovým hitom. Kým jeho rovesníci chodili po baroch a tanečných kluboch, jeho životom boli patológia a márnica.
„V pätnástich rokoch som zažíval veci, ktoré by ťažko strávili aj starci. Smrť bola pre mňa každodenná a s bolesťou a utrpením u pozostalých som sa stretával každý deň. Nevnímal som to ale ako niečo výnimočné, veď je to rodinný biznis, sme už štvrtá generácia pohrebákov,“ hovorí Tomáš Stríž (32). Namiesto depresií ho však práve smrť naučila vážiť si život.
„Naučil som sa mať rád ľudí, žiť naplno a tešiť sa zo života, lebo som zažil aj to, že smrť môže byť otázkou dvoch sekúnd,“ hovorí mladý muž, ktorý relaxuje najmä pri hudbe či v posilňovni. Nebožtíkov sa nebál, ale dotýkala sa ho najmä bolesť ľudí, u ktorých videl, ako veľmi trpia stratou milovaného človeka.
„Najhoršie bolesti prežívajú matky, ktoré prišli o deti. Jedna z nich sa rozprávala so svojím mŕtvym synom akoby bol stále živý. Šiel z toho mráz po chrbte. Z ničoho nič sa zrazu z miestnosti, kde v truhle ležal jej syn, ozvalo rádio. Vošiel som tam a povedal som jej, že rádio mu nemusí púšťať, že on ho už nepočuje. Ona mi odpovedala, že to nepustila ona, ale že to si pustil jej syn svoju obľúbenú pesničku. Rádio bolo vytiahnuté zo zástrčky,“ spomína si na neskutočný duchársky zážitok Tomáš, pôvodným povolaním kuchár-čašník.
To, čo ho však ako mladého „pohrebáka“ inšpirovalo prísť s novým nápadom, súvisí iba s láskou. „Videl som, ako ľudia ťažko nesú fyzickú neprítomnosť milovaného človeka, tak som rozmýšľal, ako im predĺžiť ten kontakt so zosnulým,“ vraví Tomáš. Prišiel preto s nápadom, že bude vyrábať šperky s popolom pozostalých alebo s odtlačkami ich prstov.
Na prvý pohľad morbídny biznis je na Slovensku hitom a tieto šperky si kupujú najmä pozostalí, ktorí prišli o svojich milovaných nečakane tragickým spôsobom. Mal však už aj zákazky, keď si takto v spomienkach chceli uchovať vnúčatá svojich starých rodičov. Tomáš svoj biznis rozšíril aj na výrobu šperkov s odtlačkami domácich miláčikov či pre zaľúbencov, ktorí nosia na prívesku tzv. srdcový kód.
