Na mape chcú autori ukázať históriu aj dnešnú podobu územia, na ktorom sa pred sto rokmi rozprestierala ČSR. Základom je mapa z rokov 1918 - 1920. V porovnaní so súčasnou mapou na historickej nie sú viaceré miesta.
„Orava je bez najväčšej slovenskej priehrady a Liptov bez Liptovskej Mary, zato so všetkými obcami, ktoré sú už desaťročia zakryté jej hladinou,“ povedal Dušan Hein z Vojenského kartografického ústavu. Na mape nie je Partizánske, neexistovali dokonca ani Baťovany - iba dediny, z ktorých mesto neskôr vzniklo.
Nie sú tu ani železničné trate, ktoré začali budovať až v 30. rokoch 20. storočia.
Čo na nej chýba
Liptovská Mara
Vodné dielo pri Liptovskom Mikuláši bolo vybudované v rokoch 1969 - 1975. Pri výstavbe bolo zaplavených 13 obcí, z toho 12 úplne - Čemice, Demčín, Liptovská Mara, pôvodná Liptovská Sielnica, Nižné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie, Vyšné Dechtáre, Liptovský Trnovec Bukovina. Spolu bolo presídlených 940 rodín, čo predstavovalo vyše 4 000 obyvateľov.
Oravská priehrada
Nachádza sa na severe Slovenska a je najväčšou priehradou na Slovensku. Jej rozloha pri plnom napustení je 35 km2 a priemerná hĺbka je 15 metrov. Prvé práce na projekte sa začali 24. júla 1941 a sprevádzkovaná bola v roku 1954. Po napustení ostali pod vodnou hladinou obce: Osada, Hámre, Ľavkovo, Ústie, dolná časť obce Bobrov a dve tretiny Námestova. Práve preto sa v Námestove nenachádza historické centrum mesta.
Partizánske
Partizánske, známe aj ako Baťovany, založil 8. augusta 1938 podnikateľ Jan Antonín Baťa. Neskôr upustil od svojho zámeru plánovanej strojárskej výroby a v továrni rozbehol výrobu obuvi. Prvé páry topánok boli vyrobené už 15. júla 1939. Súčasne napredovala aj komplexná výstavba novej obce. V osade Baťovany vyrastala moderná obytná štvrť, kultúrne priestory, obchody, športoviská, zdravotnícke a sociálne zariadenia. Začiatkom februára 1949 boli Baťovany premenované na Partizánske.
