Najbohatšiu históriu má Starý most, ktorý sa zapísal do dejín hlavného mesta.
1889 – 1945
Most Františka Jozefa I., Štefánikov most
Most zo železnej konštrukcie postavili v rokoch 1889 – 1890 a bol pomenovaný po vtedajšom rakúskom cisárovi a uhorskom kráľovi Františkovi Jozefovi I. „Išlo o kombinovaný most pre cestnú i železničnú dopravu, ako aj pre peších a viedla cezeň železničná trať cez Wolfsthal až do Viedne,“ povedal kunsthistorik Andrej Jaroš.
Etnologička Katarína Nádaská tvrdí, že most mal mimoriadne veľkú strategickú úlohu. „Bol to jeden z najmodernejších mostov, ktoré postavili. Názov Štefánikov most bola pocta generálovi Štefánikovi, ktorý sa veľmi zaslúžil o vznik prvej republiky, a keďže zahynul, nemohol prevziať plánovanú funkciu ministra vojny,“ povedala etnologička.
„V čase, keď vznikla Československá republika, ľudia z nadšenia ničili aj mnohé pamiatky a symboly, ktoré im pripomínali monarchiu. Chvalabohu, že sa nezničil aj tento most, ktorý pripomínal časy monarchie,“ hovorí Nádaská.
V čase vzniku prvej republiky most čelil vojenským útokom z Maďarska, kde vznikla Maďarská republika rád. Naši susedia chceli, aby takéto zriadenie vzniklo aj u nás. Ataky smerovali k tomu, aby južná časť Slovenska bola odtrhnutá. „Krátko po vzniku Československej republiky prišlo četníctvo z Čiech, keďže Slováci nemali tieto silové zložky a strážili most. Keby sa bolo niečo stalo, tak by to ochromilo aj život Bratislavy,“ vysvetlila Nádaská.
Most slúžil aj pre peších, prechádzali po ňom do Petržalky, ktorá vyzerala úplne inak ako dnes. „Pozdĺž Dunaja bolo množstvo rybárskych chatiek, domčekov, rôzne hájovne, kde si Bratislavčania chodili zatancovať, posedieť pri vínku. Stretávali sa tu mladé páry, ale malo to aj pikantný nádych, často sa tu zašívali ženatí muži s mladými priateľkami,“ uzavrela etnologička.
1945 – 2013
Most Červenej armády - Starý most
Keď sovietske vojská oslobodili Bratislavu, vojaci spolu s nemeckými zajatcami za pol roka postavili nový most. Používať sa začal na začiatku roku 1946 ako Most Červenej armády. „Predpovedali mu životnosť maximálne 15 rokov, ale používal sa až do 2. decembra 2013. Od roku 1951 tu desať rokov premávala električka. V roku 1968 začala prvá výrazná oprava mostu, odstránili z neho koľaje a električkovú trať na petržalskej strane zaliali vrstvou cestného asfaltu,“ vysvetlil kunsthistorik Andrej Jaroš. Do roku 1972 to bol jediný dunajský most a po zmene režimu v roku 1989 dostal názov Starý most.
