Tragická ruka osudu spôsobila, že si otcovia, synovia či dcérky za štedrovečerný stôl nastávajúcich Vianoc spolu so svojou rodinou nesadnú a ich miesto zostane navždy prázdne.
Vráble
Neskutočný smútok a plač prežívajú každý deň Nika (28) a jej dcérka Lea (1) na cintoríne v Malých Chyndiciach (okr. Nitra). Ich milovaný manžel a tatinko Tomáš († 26) tam odpočíva pod množstvom kvetov a vencov. Mladý muž tragicky zahynul začiatkom septembra po nehode na motorke.
„Chodíme na hrob každý deň, pre nás to nie je len o Dušičkách. Tak veľmi nám chýba, ostalo po ňom neskutočne prázdno,“ so slzami v očiach hovorí nešťastná Nika. Malá Leuška, ktorá akoby svojmu tatinkovi z oka vypadla, stále nechápe, čo sa deje. Ockovi pri hrobe zamáva a pošle pusu.
„Keď niekam ideme, aj na cintorín, tak sa stále pýta, kde je ocko, nech na neho počkáme. Je to hrozné a ten žiaľ nikdy nepominie. Celý byt nám ho pripomína a ja chcem, aby vždy vedela, kto bol jej otec,“ dostáva zo seba cez slzy Nika.
Ich sen o krásnom spoločnom živote preťala 21. apríla nehoda, pri ktorej Tomášovi vyletelo do cesty auto. Po mesiacoch v kóme svoj boj o život v nitrianskej nemocnici nakoniec prehral. „Vždy to bude môj Tomino, môj manžel, to sa nikdy nezmení,“ dodáva Nika.
Dubnica nad Váhom
Nedá sa zabudnúť. Rozkošná veselá prváčka Ninka († 6) zomrela pred piatimi rokmi v dôsledku dehydratácie v trenčianskej nemocnici. Prípadu sa ujal generálny prokurátor a z usmrtenia dievčatka sú už obvinené dve lekárky. Rodina to vníma ako zadosťučinenie, i keď žiaľ za dcérkou to nezmiernilo.
„Denne je s nami, akoby žila. Rozprávame sa o nej, myslíme na ňu a žijeme s vedomím, že duša nezomiera. Nič iné nám ani neostáva,“ hovorí mama Danka (44). Roztopašná sestrička chýba aj Bibke (16), ktorá jej smrťou stratila bezstarostné detstvo.
„Chýba nám a ťažký je každý deň. Nezmenšuje sa bolesť, ale zväčšuje sa nádej, že príde spravodlivý trest za to, čo sa jej stalo. Ak duše neumierajú, tak sa s ňou ešte stretneme tam, kde už vraj niet bolesti ani smútku. Bolo to skvelé dievčatko, úprimné, rozdávalo život. Kým žila, na ulici bolo plno detí, po jej smrti všetky deti z našej ulice prestali chodiť von a zostalo ticho. Niektorí ľudia sú pre iných nenahraditeľní a naša Ninka taká bola nielen pre nás,“ spomína otec Ľubomír (48), ktorý sa dožil najhoršieho, čoho sa mohol – smrti vlastného dieťaťa.
Michalovce
Nevie sa vyrovnať so stratou. Eva Ludvigová (75) v septembri prišla o manžela, s ktorým strávila nádherných 58 rokov. Ondrej († 80) pre ňu bol oporou pri starostlivosti o ťažko chorého pravnúčika Kristiánka (15). Toho sa v najťažších chvíľach, keď mu lekári nedávali žiadnu nádej, vlastná matka zriekla.
Nádej mu však svitla práve v podobe prastarkých, ktorí ho zahŕňali láskou a starostlivosťou. Teraz je Eva na všetko sama. „Nemôžem sa s tým zmieriť. Ondreja vidím všade, kde sa pozriem. Až ma stíska pri srdci. Po toľkých rokoch spolu je to veľmi ťažké, nikdy som nebola sama bez neho. Nedá sa to ani vypovedať,“ hovorí starká.
Ondrej zápasil s chorými obličkami, no ona doteraz nepozná, čo presne sa mu stalo osudným. Manžela pochovala k najmladšiemu synovi, ktorý ako 16-ročný zahynul pri autohavárii. Neskôr prišla aj o druhého syna, Kristiánovho starého otca. „Manžel chýba mne aj chlapcovi. Len dúfam, že si poradíme...“ vraví.
Púchov
To, ako svojim blízkym chýba, nedokážu opísať ani po roku a pol. Matej († 19) zmizol nečakane v Púchove len pár dní pred svojimi 20. narodeninami. Pri diaľničnom privádzači odparkoval svoje auto a vybral sa na prechádzku so svojou milovanou sučkou Shelby, ktorú mal len dva mesiace. Žiaľ, netušil, že to budú posledné okamihy jeho života...
Pri prechádzke so Shelby sa šmykol dolu zľadovatelým svahom a skotúľal sa do kanála Váhu. V súboji so studeným januárovým Váhom a spodnými prúdmi nemal šancu na prežitie. Našli ho utopeného po 66 dňoch pátrania, 10. marca. 2017. Užialená Marianna (50) za jediným synom smúti každý deň.
„Rozprávam sa s ním, chodím na cintorín. Zostala mi po ňom len sučka Shelby, ktorú venčil, keď sa utopil. Ľudia sa čudujú, že som si ju nechala. Ale ja viem, že on ju mal veľmi rád, mal ju len dva mesiace a veľmi ju chcel. A ona ho cíti doteraz,“ hovorí. Sučka Shelby chodieva na Matejov hrob, kde si ľahne a kňučí, alebo len smutne pozerá.
„Je to neuveriteľné, ako pes dokáže mať človeka rád a smútiť za ním, aj keď ho nevidí. To isté robí, keď uvidí alebo zacíti nejaký kus jeho oblečenia, skočí naň a nosí ho po miestnosti, kňučí, hrá sa s ním. Akoby chcela, aby sa vrátil,“ uzatvára nešťastná mama Marianna.
