Uvádza sa to v stredajšom tlačovom vyhlásení členských krajín. Veľvyslanci z členských štátov EÚ (Výbor stálych zástupcov pri EÚ, skratka COREPER) na stretnutí v Bruseli odsúhlasili podporu tomuto opatreniu. Súhlas nasleduje po schválení zákazu drvivou väčšinou poslancov v Európskom parlamente z 24. októbra, pripomenula tlačová agentúra DPA.
"Plastový odpad znečisťuje naše rieky, naše pláže a naše oceány. Preto zakážeme plastové výrobky, pre ktoré existuje dobrá náhrada. A necháme výrobcov plastových produktov zaplatiť za odpratanie tohto odpadu," uviedla Elisabeth Köstingerová, rakúska spolková ministerka pre udržateľnosť a cestovný ruch. Rakúsko je v súčasnosti predsedajúcou krajinou v Rade EÚ.
Rokovania medzi europarlamentom a členskými štátmi sa podľa očakávania začnú do niekoľkých dní, pričom konečné znenie legislatívy sa bude schvaľovať koncom tohto roka. Európska komisia v máji navrhla zákaz celej škály jednorazových plastových predmetov, pre ktoré sú už dostupné "neplastové" náhrady, pričom sa obmedzí používanie takých výrobkov ako plastové nádoby na jedlo so sebou. Európska komisia vtedy argumentovala, že až 80 percent odpadkov v moriach tvorí plast. Zákonodarcovia EÚ ešte sprísnili návrh komisie tým, že stanovili záväzné ciele pre obmedzenie používania určitých predmetov a rozšírili zoznam zakázaných výrobkov.
K otázkam, ktoré teraz treba vyriešiť, patrí aj to, kto zaplatí výdavky za odpratávanie plastových odpadkov. Na základe pôvodného návrhu eurokomisie by mali výdavky za odpratávanie odpadu zaplatiť výrobcovia určitých jednorazových plastových produktov. V návrhu podporenom v stredu členskými štátmi EÚ sa táto zodpovednosť rozširuje aj na firmy, ktoré takéto plastové výrobky dovážajú alebo predávajú.
Plastový odpad je obzvlášť veľký problém pre svetové oceány, keďže rýchlosť rozkladu znamená, že zvyšky plastov sa často nachádzajú v morských živočíšnych druhoch ako napríklad morské korytnačky, veľryby a vtáky, ale tiež v plodoch mora, ktoré končia v ľudskom potravinovom reťazci. Po dohode na úrovni EÚ majú už tradične členské štáty dva roky na to, aby nariadenie z Bruselu uzákonili.
