Príbeh sa odohráva v Londýne, v nie príliš vzdialenej budúcnosti. Hlavná postava Alex je vodcom štvorčlennej skupiny tínedžerov, partie grázlov, ktorým nič nie je sväté a pre ktorých sú krádeže, násilie a napokon i vražda adrenalínovým športom.
Medzi sebou rozprávajú zvláštnym slangom – úžasnou zmesou jazyka, v ktorej počuť niečo z angličtiny a niečo z ruštiny. (Brilantné poskladanie týchto dvoch jazykov a slovenčiny robí z z knihy fascinujúci jazykový koncert.)
Alexa chytia a dostane sa do väzenia. Po dvoch rokoch, strávených v „Štaveze“ (Štátnej väznici), spolu so svojimi spolubývajúcimi „zatvornikmi“ dobije na smrť spoluväzňa. Predstavitelia moci konštatujú koncentrovanú zločinnosť – zločin priamo uprostred trestu.
Rozhodnú sa pre vedecký experiment; Alex, ktorého záujmy sú násilie a Beethoven, sa má stať vzorným občanom na základe experimentálnej liečby. Tá ho „preprogramuje“ na baránka, ktorého myseľ aj telo navždy vytesnia zo svojho registra pojem násilia.
Ide v podstate o vymývanie mozgu, zázračná metóda je založená na evokáciách: už len pri pomyslení na akékoľvek násilie sa dostaví ukrutná fyzická nevoľnosť. Alex už síce nikdy nespácha nijakú výtržnosť ani zločin, ale zbavený možnosti voľby medzi dobrom a zlom už vlastne ani nikdy nebude človekom.
V druhej polovici románu nastáva čas odplaty. Z bývalých parťákov i nepriateľov sú policajti, ktorí mu, vzhľadom na jeho bezbrannosť, neostanú nič dlžní. Situácia sa ale nakoniec zvrtne úplne iným smerom...
Krutovtipný román (lebo či sa nám to páči, alebo nie, k Alexovi nemôžeme necítiť aj určité sympatie) je svojím spôsobom román o morálke (všetky zločiny, ktoré Alex spáchal pred svojím „ozdravením“ sa mu vrátia), predstavuje desivú štúdiu násilia a zla v človeku.
Viac o knihe na www.ikar.sk
