Po takmer troch rokoch spoločného vládnutia sa však v záujme pretlačenia zákona o voľbe ústavných sudcov dokázala podľa Mariána Kotlebu (41) spojiť s Ľudovou stranou Naše Slovensko. Tá bola doteraz na okraji politického záujmu aj v parlamente. Čo na to hovoria predstavitelia koalície?
O zákulisí hlasovania okolo zákona o voľbe ústavných sudcov sa Kotleba rozhovoril v dezinformačnom Slobodnom vysielači. Upozornil na to Denník N. Koalícia potrebovala na pretlačenie zákona, v ktorom by mohli obísť pri voľbe sudcov prezidenta Andreja Kisku, 90 hlasov. Pri prvom hlasovaní ich podporili aj kotlebovci spolu so Sme rodina Borisa Kollára. Keďže v zákone bola chyba, hlasovalo sa opäť. V druhom prípade už však nepristáli hlasy ĽSNS, ale len časti kollárovcov. Zákon tak neprešiel. Kotleba hovoril, že za nimi chodil Anton Hrnko z SNS, aby zistil, aké majú podmienky.
ĽSNS žiadala z rokovania stiahnutie uznesenia, ktoré vymedzuje pojem antisemitizmu - nepriateľstvo voči židovskému náboženstvu. „Hrnko za nejakých iks minút prišiel za nami, že sa rozprával s predsedom, a že je to dohodnuté: Andrej Danko stiahne tú protislovenskú definíciu antisemitizmu,“ povedal Kotleba s tým, že neskôr Danko zmenil názor a len presunul hlasovanie o tomto návrhu na ďalšiu schôdzu. Šéf parlamentu si potom Kotlebu zavolal k sebe do kancelárie. „Desať minút som počúval jeho monológ, prečo je dôležité z národnoštátneho záujmu toto uznesenie prijať,“ tvrdil Kotleba o Dankovi. Do kancelárie vraj zavítal aj poslanec Smeru Martin Glváč.
Prišiel Fico
Pre Nový Čas schôdzku u Danka potvrdil aj podpredseda ĽSNS Milan Uhrík. „Následne k Dankovi do kancelárie prišla za M. Kotlebom aj delegácia Smeru na čele s Ficom. A následne sa tam na chvíľu objavil aj Bugár. Kollár nás otravoval priebežne celý večer, že či to teda podporíme. Dali sme si podmienky - Danko mal stiahnuť uznesenie o antisemitizme a smeráci mali zo zákona vypustiť možnosť nominovania dvojíc kandidátov na sudcov obyčajnou vládnou väčšinou. Tým spôsobom by totiž na Ústavný súd dokázala vláda svojimi hlasmi pretlačiť napr. dvojicu Fico - Kaliňák,“ uviedol Uhrík s tým, že by bolo správne, aby do voľby nezasahoval Kiska.
Bugár sa bráni
Most povedal, že Bugár sa s Dankom rozprával len o procedurálnych veciach. „My sme si v strane pred dva a pol rokmi povedali, že s výnimkou zasadnutia poslaneckého grémia, s ĽSNS rokovať nebudeme. Ani pred kamerami, ani za zatvorenými dverami. Za žiadnych okolností. Rovnaký postoj ostatných parlamentných strán som považoval za absolútne prirodzený,“ povedal Bugár. SNS ani Smer oficiálne nereagovali. Smerák Glváč však tvrdí, že to bolo inak ako to opísal Kotleba. „Nie, stretli sme sa na poslaneckom grémiu a po ňom na chodbe rozprával s predsedom NR pánom Dankom, kde predseda NR odmietol stiahnuť definíciu antisemitizmu, čo ja ako predseda skupiny priateľstva so štátom Izrael oceňujem a deklaroval som, že takýto materiál nesmie byť predmetom žiadneho politického vyjednávania,“ dodal Glváč a na otázku, či bol zo strany vládnej koalície aktívny záujem získať hlasy ĽSNS, odpovedal: „Nie! Ak by bol, prešlo by to. Kotlebovci hlasovali za Kiskove právomoci.“
Podpredseda SNS Anton Hrnko tiež otočil rétoriku Kotlebu. „Kotlebovci prišli za nami, že ak stiahne Danko ten návrh, tak že oni zahlasujú, a Danko nestiahol. Mali by vysvetliť, prečo hlasovali v prospech pána prezidenta,“ tvrdil Novému Času. Jasne nepoprel, že by s ĽSNS rokovali o podpore. „To vám hovorím, čo hovorím,“ dodal Hrnko.
Chceli využiť na spoluprácu fašistov
Grigorij Mesežnikov,
politický analytik
- Z morálneho hľadiska je to škandál, pretože chceli využiť spoluprácu fašistov na to, aby zmenili jeden zo základných pilierov ústavnosti - procedúru vymenovania ústavných súdcov a chceli obísť prezidenta. Keď nemali istotu, že budú mať väčšinu, tak sa im zišli aj fašisti. Nastavuje to zrkadlo ich predsavzatiu po vytvorení vládnej koalície. Jednou z priorít bude boj s pravicovým extrémizmom, čo je aj v programovom vyhlásení vlády na viacerých miestach. Ukazuje sa, že iba potiaľ, pokiaľ sú naplnené ich mocenské ambície.
