Jedna z nich hovorí, že pri výstavbe majestátneho múru zahynulo až milión robotníkov a ich telá boli zamurované priamo do steny, aby posilnili štruktúru stavby ľudskými kosťami... Veľký Čínsky múr je bezpochyby jedna z najveľkolepejších stavieb, aké kedy ľudstvo postavilo.
Veď vybudovať bez modernej techniky gigantický obranný systém s dĺžkou 21 196 km a vytiahnuť ho do výšky 5 až 8 metrov musel byť naozaj tvrdý oriešok. Výstavba si vyžiadala svoje obete a nebolo ich málo. Skončili telá robotníkov naveky ukryté v obdivovanom múre?
V púšti aj v horách
Čína bola odjakživa mocnou a prosperujúcou ríšou. Nie div, že bohatstvo krajiny, odkiaľ sa do Stredomoria tiahne slávna obchodná trasa - Hodvábna cesta, lákalo mnohé kočovné kmene. Na Čínu útočili najmä Mongoli Siungnuovia, ktorí na severe krajiny pustošili, čo im prišlo pod ruky.
Boli to výborní jazdci a lukostrelci a na ich agresívne vpády musela krajina reagovať. Približne v roku 221 pred Kristom preto prvý čínsky cisár Čchin Š‘-chuang prikázal vybudovať systém na seba nadväzujúcich opevnení, ktorý sa tiahne naprieč severnou Čínou.
Na výstavbu múru využili aj niektoré už skôr stojace opevnenia. Iné sa stavali od piky, a to na miestach, ako je vyprahnutá púšť Gobi, či, naopak, v nedostupnom teréne horských hrebeňov. Robotníci, ktorých cisár bral z radov trestancov a zajatcov, používali materiály dostupné v okruhu stavby. Na púšti to bol piesok a rákosie, v kopcoch udupaná hlina a v skalnatých horách zase kamene.
Krutý cisár Čchin Š‘-chuang robotníkov nešetril. Stavať museli počas obrovského tepla na vyprahnutých púšťach aj ukrutnej zimy v hornatých zrazoch. Pracovali ťažko až do úmoru a mnohí záťaž nevydržali. Okrem tvrdej driny ich po tisíckach kosil aj hlad či choroby.
Podľa niektorých odhadov pri výstavbe opevnenia zahynulo pol milióna až milión robotníkov! Najviac ich zomrelo počas prvej časti výstavby a obrovské utrpenie staviteľov sa dostalo aj do piesní a príbehov, ktoré sa medzi domácimi rozprávajú dodnes. Niekedy dokonca Čínsky múr, pýchu krajiny, nazývajú najväčšie pohrebisko.
Zamurované telá
Dnešnú podobu získal múr počas panovania dynastie Ming v 15. storočí, keď obávané opevnenie vyrástlo do naozaj veľkolepých rozmerov. Na rekonštrukciu sa začali používať pálené tehly. Múr tak získal nevídanú pevnosť, vďaka čomu ho môžeme obdivovať dodnes.
Podľa legiend tajomstvo najpevnejšieho múru na svete netkvie v tehlách, ale v špeciálnej malte, ktorú používali ešte starovekí stavitelia. „Analytická štúdia ukazuje, že antické murivo je druh špeciálneho organicko-anorganického materiálu. Anorganická zložka je uhličitan vápenatý a organickou zložkou je látka amylopektín, polysacharid, ktorý pochádza z lepivej ryžovej polievky pridávanej do malty,“ vysvetlil pre vedecké noviny Accounts of Chemical research profesor Bingjian Zhang z Univerzity v Če-ťiangu, ktorý múr skúmal.
Podľa neho práve polysacharid z lepkavej ryže môže za vysokú odolnosť starovekej malty. Záhadnou prísadou však mali podľa mnohých legiend byť okrem ryže aj ľudské pozostatky, špeciálne kosti mŕtvych robotníkov, ktoré mali posilniť štruktúru stien. V niektorých historických spisoch sa naozaj našli zmienky, že sa v múre nachádzali zamurované telá. Nie však pre spevnenie stien.
Robotníci, ktorí dňom aj nocou makali na výstavbe opevnenia, nemali čas na kopanie hrobov pre mŕtvych kolegov, a tak ich telá ukladali do hliny či piesku, z ktorej rástol múr. Túto informáciu však vedci nemôžu potvrdiť, keďže múr v 15. - 17. storočí prešiel obrovskou rekonštrukciou. Odborníci sa však zhodujú v tom, že takýto nezvyčajný a morbídny stavebný postup by nepomohol zvýšiť odolnosť steny, ale práve naopak, rozkladajúce sa telo, ktoré tvorí 70 % vody, by narušilo a oslabilo celú konštrukciu.
Diaľnica
Nech už sa o pevnosť Čínskeho múru postaralo čokoľvek, isté je, že bol neodmysliteľnou zložkou obrany mnohých cisárov. Budovali ho panovníci 13 dynastií v priebehu takmer dvoch tisícročí a každý cisár dobre vedel, že dĺžka jeho vlády je závislá od účinnosti tohto obranného systému. Počas dynastie Ming bránilo opevnenie spolu 750 000 mužov, ktorí na útočníkov strieľali z diel či lukov a na narušiteľov vrhali kamenné bomby naplnené strelným prachom.
Múr pritom neslúžil iba ako obranná bariéra, ale aj ako dôležitý komunikačný kanál. Vojaci si v prípade potreby posielali podľa predpísaného manuálu dymové či ohňové znamenia. Po prestavbe múru mohli po ňom ľahko a rýchlo, na rozdiel od nebezpečného okolitého terénu, chodiť aj kone. Opevnenie preto fungovalo ako akási primitívna diaľnica na rýchly presun bojovníkov.
Dnes je situácia iná. Hranice krajiny už dávno nie sú ohraničené múrom a Čína na svoju obranu využíva dômyselnejší systém. Ak kedysi múr chránil krajinu, teraz musí krajina ochraňovať múr. V niektorých častiach ho domáci postupne kúsok po kúsku rozoberajú a z materiálu si stavajú svoje príbytky alebo zo starých tehál podnikaví vynaliezavci vyrábajú suveníry. Múr, ktorý odolal nájazdom nebezpečných kmeňov, bohužiaľ, nedokáže odolať najagresívnejšej forme života - dnešnému človeku.
Čínsky múr
V skutočnosti to nie je iba jeden múr. Veľmi dlho sa celková dĺžka opevnení len odhadovala, no v roku 2006 sa na pokyn čínskej vlády pustili do mapovania. V roku 2010 prišli archeológovia s veľkolepým objavom, keď v okrese Ťin-tcha objavili doteraz neznáme časti veľkolepej stavby, staré 2 000 rokov.
Dohromady má 16 stien viac ako 21 000 kilometrov a spolu sú také dlhé, že ak by sme ich spojili, spojili by obidva póly našej planéty. Od roku 1987 je Čínsky múr zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Turistom sú prístupné len niektoré menšie zreštaurované úseky, ktoré každý rok navštívi viac ako 40 miliónov ľudí z celého sveta.
Mýtus
Existuje názor, že Čínsky múr vidieť z vesmíru, čo sa dokonca učí na školách. Nie je to pravda, v roku 2003 túto fámu definitívne vyvrátil čínsky kozmonaut Jang Li-wej, ktorý sa vrátil z orbity. Ani takýto gigantický výtvor, akým múr je, z obežnej dráhy voľným okom vidieť nemožno.
