Na pondelkovej tlačovej konferencii to vyhlásil líder hnutia Boris Kollár s tým, že takto závažný dokument sa musí riešiť na pôde parlamentu.
Tvrdí, že téma migrácie je stále dôležitá a zlých riešení, ako napríklad povinné kvóty, bolo niekoľko. "Aj dnes hovoríme o tom istom ako v roku 2015. Už to však nie je cez povinné kvóty, ale je to nebezpečná neznáma v podobe globálneho paktu. Hovorí sa o právne nezáväznom dokumente, jeho podpisom nepotvrdzujeme, koľko migrantov prijmeme, ale otvárajú sa pochybnosti, že štáty nebudú viac rozhodovať o tom, kto je a kto nie je legitímny migrant," povedal Kollár.
On sám je presvedčený, že Slovensko najskôr musí vyriešiť svoje siroty a státisíce ľudí, ktorí sú ohrození chudobou. "My máme krajinu v takejto mizérii a ideme sa dohadovať o prijímaní sýrskych detí či o otváraní náruče," povedal.
Poslanec NR SR Ľudovít Goga (Sme rodina) označil globálny pakt za rozporuplný dokument. "Vstupuje do integrity suverénnych štátov a oslabuje ich zvrchovanosť v oblasti regulácie migračnej politiky. Preto od paktu vlani odstúpili USA, nepodporí ho Poľsko, Maďarsko, Česká republika ani Chorvátsko. Vyzývame vládu, aby zachovala podobný postoj ako naši susedia," apeloval.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) minulý týždeň okrem iného vyhlásil, že Globálny pakt OSN o migrácii je politický dokument, ktorý členské krajiny do ničoho nenúti a formulovanie migračnej politiky ostáva suverénnym právom každého štátu. Minister preto vyzval na konštruktívnu diskusiu bez dezinformácií. "Môžeme sa o tom dokumente rozprávať, koľko chceme, ale rozprávajme sa o tom, čo v ňom je a čo je jeho zmyslom, a nie nejaké nezmysly, že sa tým zaväzujeme, že prijmeme x migrantov a že im budeme platiť x stoviek eur mesačne. Nič nie je ďalej od pravdy ako takéto bludy, ktoré niektorí ľudia aktívne šíria," uviedol Lajčák, podľa ktorého sa v dokumente nepíše, že migrácia je ľudské právo ani to, že nie je rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou.
Lajčák tiež pripomenul, že migrantmi sú aj Slováci žijúci v zahraničí. "Myslím si, že ani my nechceme pri občanoch SR, ktorí žijú po celom svete, aby im niekto ubližoval a zbavoval ich občianskych, sociálnych alebo ekonomických práv len preto, že sa tam nenarodili. A o tom to je, aby sa ľudia nedelili na občanov prvej a druhej kategórie podľa toho, kde sa narodili," zdôraznil minister, podľa ktorého je migrácia fakt, pred ktorým si ľudia nemôžu zakrývať oči.
Kollár je presvedčený, že Lajčák týmto postojom nezastupuje záujmy Slovenska, ale sám seba a vlastné diplomatické záujmy. "Lebo sa chce niekde v budúcnosti vidieť. Ľudia by sa mali rozhodnúť sami a nemá to za nich robiť nejaký kariérny diplomat," uzavrel Kollár.
Na prijatí migračného paktu sa 193 členských štátov OSN dohodlo v septembri 2016. Práce na jeho texte sa začali v apríli 2017. Cieľom 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov. Zdôrazňuje sa v ňom nedotknuteľnosť suverenity jednotlivých krajín a ich právo na vlastnú podobu migračnej politiky.
