Aby svetu priblížil život v tých najextrémnejších podmienkach, aké ľudstvo pozná, precestoval viac ako 16-tisíc kilometrov. Dychberúci film Slováka si vyslúžil celosvetovú pozornosť.
Dielo Dominika Bariho sa dostalo na filmové festivaly v Los Angeles, Prahe, Ríme aj Berlíne. Dokument z najchladnejšej dediny na svete - Ojmjakonu dokonca v septembri získal aj kvalifikáciu* Americkej filmovej akadémie na Oscara v kategórii Krátky dokumentárny film. Podľa Dominika ide o prvý slovenský film, ktorý môže zabojovať o prestížne ocenenie v tejto kategórii. „Film mi v USA pomohol spropagovať aj herec Leonardo DiCaprio prostredníctvom svojej nadácie Leonardo DiCaprioFDN, ktorá zdieľala na sociálnej sieti niekoľko záberov. To strhlo pozornosť amerických, francúzskych a ruských médií,“ povedal. O najchladnejšom mieste na planéte sa dozvedel od spolužiaka Petra Vinokurova z Medzinárodnej školy filmu a televízie v Paríži, ktorý pochádza z Jakutska v Rusku.
„Najprv som nemohol uveriť, že najnižšia nameraná teplota tam bola až pod -70 °C. Nepodarilo sa mi nájsť žiadne filmy o tejto dedine, vtedy som vedel, že do toho chcem ísť,“ uviedol Dominik o prvotnej motivácii. Jeho škola však expedíciu finančne nepodporila, keďže ju považovala za nebezpečnú. Sponzorov si preto našiel sám. Než sa vydal na Sibír, rozhodol sa otestovať techniku na Slovensku v kryokomore v aquaparku.
Expedícia za tisíce eur
Dominik prezradil, že ich natáčanie a expedícia stála približne 5-tisíc eur. Do Ojmjakonu vycestoval 19. februára 2017 so spolužiakom a ostrieľaným kameramanom z Brazílie Felipem Paivom. Cestu začali v Paríži. „Odleteli sme do Švajčiarska a pokračovali do Moskvy, kde sme prestúpili na lietadlo do Jakutska, jedného z najväčších miest na Sibíri. Tam čakala spojka Maria Romanovová, ktorá nás do Ojmjakonu sprevádzala ako tlmočníčka, nakoľko jakutsky nerozprávame,“ opísal Dominik začiatok výpravy. Najnebezpečnejšia časť výpravy bola vyše tisíckilometrová cesta upraveným autom cez tajgu. Trvala 21 hodín. Najväčšia komplikácia nastala po príchode do Ojmjakonu. „Filipe hneď prvý deň prechladol. Bál som sa, že natáčanie budeme musieť ukončiť,“ povedal Dominik.
Technika zlyhala
V dedinke označovanej ako Pól chladu natáčali päť dní. „Technika zlyhávala pre extrémne mrazy, no podarilo sa nám zachytiť život, jazyk a tradície miestnych. Je neuveriteľné, v akých mrazoch sa naučili žiť. Nebol tam signál, internet ani tečúca voda,“ uviedol Dominik. Počas expedície sa musel rozlúčiť so statívom, okuliarmi aj telefónom. Praskli vplyvom mrazu -54 °C. „Umývali sme sa vodou z roztopeného ľadu, ktorý miestni vysekávali z neďalekej rieky. Jedli sme konské a sobie mäso,“ dodal. „Podpísané vlajky (brazílska a slovenská) zostanú v miestnom múzeu ako spomienka na tých, ktorí sa odvážili navštíviť ich dedinu v zime,“ zakončil s úsmevom.
Dominik Bari (24), rodák z Košíc
Po skončení gymnázia sa odsťahoval do Francúzska, kde študoval na International Film & Television School of Paris so špecializáciou na kameru a filmový strih.
Po skončení bakalárskeho stupňa sa presťahoval do Londýna, kde študuje na magisterskej úrovni na prestížnej škole National Film and Television School v odbore vizuálne filmové efekty.
Ojmjakon v Jakutsku
- Nachádza sa na rieke Indigirka, asi 5 300 km východne od Moskvy a cca 460 km západne od Ochotského mora.
- V dedine žije približne 700 ľudí. Nemajú ústredné kúrenie, dobrý telefónny signál a ani poriadne cesty. Autá majú domáci v zime neustále naštartované.
- Do základnej školy chodí 130 detí. Deti prvého stupňa nemusia ísť do školy, ak je menej ako -52 °C.
- 26. januára 1926 tu namerali teplotu -71,2 °C. V najchladnejších mesiacoch klesajú teploty pod -60 °C. Priemerná teplota v zime je podobná priemernej teplote na povrchu planéty Mars. V lete vystupujú teploty nad +30 °C.
- Tradičnými pochúťkami sú mrazené konské mäso so soľou, taktiež nápoj kumis, ktorý pripravujú so sobieho alebo kobylieho mlieka.
- Dedina sa nachádza uprostred lesa.
- V januári 2013 sa v oblasti premnožili vlky natoľko, že vláda vyplácala odmeny za každého zabitého vlka. Blízke mesto Verchojansk vtedy napadla obrovská svorka asi 400 vlkov, musela zasahovať aj armáda
*pozn. redakcie: v tlačenej verzii Nový Čas nesprávne uvedené slovo nominácia
