Informoval o tom v utorok denník Gara, ktorý vychádza v baskickom San Sebastiáne v španielskom i baskickom jazyku. Periodikum získalo totiž interný dokument ETA z apríla 2018, podľa ktorého sa organizácia prihlásila aj k zodpovednosti za útoky na kaviareň v centre Madridu z roku 1974 s 13 obeťami a desiatkami zranených, respektíve za zastrelenie troch baskických mladíkov v Tolose z roku 1981.
V druhom z oboch prípadov bola od začiatku pozornosť vyšetrovateľov upriamená na teroristov z ETA, avšak tí zodpovednosť za vražedný útok popierali. Interný dokument bilancuje viac ako polstoročia trvajúce aktivity organizácie, ktorá spáchala počas týchto desaťročí 2606 útokov a pripravila podľa vlastnej štatistiky o život 758 ľudí.
Tento údaj je asi o stovku nižší, ako oficiálne zverejnené údaje španielskeho rezortu vnútra a mimovládnych organizácií zastupujúcich pozostalých. ETA priznala, že sa v roku 2001 trikrát pokúsila o atentát na vtedajšieho španielskeho premiéra Josého Maríu Aznara, a to prostredníctvom rakiet, ktoré mali zasiahnuť jeho lietadlá počas presunov.
Za "najväčšiu chybu a nešťastie" považuje dodatočne ETA odpálenie nástražného výbušného systému v nákupnom centre Hipercor v Barcelone z 19.júna 1987, ktoré si vyžiadalo 21 životov a zranenia ďalších 45 ľudí. Aj keď organizácia v tejto súvislosti učinila sebakritiku, zodpovednosť naďalej vidí hlavne na strane kompetentných, ktorí napriek varovaniam neodkladne centrum neevakuovali. Viac ako 300 vrážd - pripisovaných dodnes v Španielsku boju Baskov za nezávislý štát - zostáva neobjasnených.