Aj túto formuláciu obsahuje takzvaná "krízová rezolúcia", ku ktorej sa pripojil aj Fidesz na dvojdňovom rokovaní Európskej ľudovej strany (EPP), najsilnejšej frakcie v Európskom parlamente (EP), ktoré sa koná v Helsinkách. Rezolúciu pripravilo vedenie EPP práve preto, aby zistilo, na akej strane stojí Orbán a jeho Fidesz, strana, ktorú niektorí predstavitelia EPP navrhujú z tohto zoskupenia vyhodiť ako odpoveď na Orbánove autokratické sklony a nedemokratické vyhlásenia.
V rezolúcii sa okrem iného uvádza, že európske hodnoty sú v týchto časoch "nebývalým spôsobom ohrozované" a že populizmus a krajný nacionalizmus "predstavujú najväčšiu hrozbu pre slobodu a demokraciu v Európe od pádu Železnej opony". "Ak to Orbán podpíše, zostáva v strane (EPP - pozn. SITA), ale musí držať jej líniu a prestať rozprávať o neliberálnej demokracii, čo je nezmysel. Ak to nepodpíše, vypadáva," povedal ešte pred prijímaním rezolúcie fínsky expremiér Alexander Stubb.
Práve Stubb je jedným z dvoch vážnych záujemcov o kandidatúru za EPP na post budúceho šéfa Európskej komisie. Druhým je nemecký politik Manfred Weber, ktorý sa na rozdiel od Stubba radí ku konzervatívnejšiemu krídlu v EPP a okrem iného dlhodobo presadzuje zachovanie dobrých vzťahov s Fideszom.
Rezolúciu o ľudských právach bez váhania podporila aj Rakúska ľudová strana (ÖVP) rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza napriek tomu, že aj ona to má v klube EPP "nahnuté", odkedy zobrala do vlády krajne pravicovú Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ). "Kľúčové hodnoty, ktoré v Európe vyznávame, sú sväté, a členské štáty by ich mali ochraňovať," povedal v tejto súvislosti Kurz.
