Kým v začiatkoch patril medzi obľúbencov, pred vypadnutím ho mali všetci v zuboch. O zrade, nepochopení, ale aj rodine a biznise porozprával pre Nový Čas Nedeľa.
Čo vás priviedlo z Afriky do reality show Farma?
Priznám sa, že som túto reality show nikdy nesledoval a ani som nevedel, do čoho idem. Bol som v Afrike, keď ma z produkcie oslovili. Povedali mi, že tentoraz tam budú aj známi ľudia z obrazovky a farmárov rozdelia na chudobných a bohatých. Hneď som im to nesľúbil, ale potom som si v Afrike usporiadal veci tak, aby som na Slovensko mohol ísť.
Povedali vám aj to, že môžete vyhrať 75 000 eur?
Povedali, ale hneď som tvrdil, že tam nejdem kvôli výhre. A aj keby som vyhral, dal by som peniaze na charitu na Slovensku a v Afrike. Keď som však videl, aké je to na Farme drsné, zmenil som rozhodnutie a časť z výhry by som dal aj hráčom. Zarazilo ma, keď sme s bohatými, teda „celebritami“ na začiatku diskutovali o výhre... Našli sa aj takí, ktorí tam kvôli nej išli!
Prezradíte, kto?
Myslím si, že Martin Šmahel. Keď sa Evelyn pýtala jeho a mňa, či by sme urobili také gesto ako Katka Brychtová, ktorá darovala farmársky život a odišla z hry, ja som povedal, že kedykoľvek, ale on to nepovedal. Ak do niečoho takého človek ide ako „celebrita“, všetci si myslia, že sme za vodou a mali by sme myslieť na najslabších, ktorí peniaze potrebujú viac ako my. Bolo by to fér a myslím si, že sa to od nás aj očakávalo.
Prečo ste tam potom išli?
Chcel som spoznať drsnosť Farmy, niečo sa naučiť a dať Slovákom vedieť, že Ibi stále žije. Aby spoznali, aký som a videli, že aj Ibi má chyby.
Aké skúsenosti ste si teda stadiaľ odniesli?
Drsnosť Farmy sme si užili aj my „bohatí“. Povedali nám, že budeme mať všetko, čo chceme a chudobní budú pre nás pracovať. Prvé dni to aj tak bolo, ale potom začali pritvrdzovať. Žiadne vymoženosti. Pravdupovediac, dievčatá boli z toho sklamané a nakoniec sme skončili ako chudobní. Ale aspoň ľudia na obrazovke videli, ako to v živote chodí. Jedni majú všetko a druhí nič. Ale nič nemusí trvať večne a môže sa to otočiť. Myslel som si, že na Farme vydržím dva-tri týždne a bol som tam desať týždňov. A možno by som vydržal aj dlhšie, keby ma nepodrazili.
Kto vás podrazil?
Hráči z chudobných. Dominikovi a Milanovi som veľmi dôveroval. Dominik ma ako sluha do poslednej chvíle ubezpečoval, že by si ma do duelu nezobral, pretože prinášam na Farmu dobrú atmosféru a ja som mu uveril. Nakoniec pri stole povedal, že si do duelu berie človeka, ktorý je unavený, nevládze a je najstarší. A bol som to ja. Nebol som na to pripravený, dokonca som tvrdil, že Dominik by mal Farmu vyhrať. Bol to môj hrdina. Nekonfliktný, pracovitý. Bol som ochotný darovať mu život, nech by prehral v dueli s kýmkoľvek. Myslím si, že by bolo od neho fér ísť si merať sily so seberovným. Sklamal ma a viem, že má na tom podiel aj Milan, ktorý mi po celý čas tvrdil, ako ma má rád. Neviem, na čo bolo dobré to divadielko. Peniaze boli aj budú, ale ľudské vzťahy sú narušené. Výhrou nie sú peniaze, ale výhrou je zachovať si tvár. Odísť s čistým štítom. Navyše všetky duelové disciplíny sedeli Dominikovi. Keď som išiel na Farmu, nevedel som zatĺcť klinec, nikdy som drevo nerúbal a nepílil. Veľa som sa naučil, dokonca som sám vyrobil lavicu, na čo som pyšný. Píliť som sa síce naučil, ale nedal by som ruku do ohňa, že som mal tupú pílu alebo mokré drevo. A sklamali ma aj ďalšie veci.
Čo vás mohlo ešte viacej zraniť ako zrada tých, ktorým ste verili?
Na Farme som hladoval. Ako moslim nejem bravčové mäso a po dueloch, aby nám urobili radosť, nám nosili pečené prasiatko. Stále som im hovoril, že je to nefér, že aj ja potrebujem mäso ako ostatní, aby som mohol robiť a bojovať, ale nie bravčové. Sklamalo ma to. Schudol som 12 kíl, bol som veľmi zoslabnutý. Už som povedal, že chcem ísť preč. V Afrike živím dvanásť ľudí a keď skolabujem, ostanú na ulici.
Na Farmu ste nešli kvôli výhre, ale predpokladám, že niečo ste aj zarobili, nie?
Honorár bol veľmi symbolický, aby som tu prežil. Predsa nebudem do toho dávať vlastné peniaze, ktoré zarobím inak. Podmienka bola, aby ma sem dopravili a aby som tu prežil a zaplatil byt, ktorý mám prenajatý, aj keď tu nie som.
Spomínali ste, že v Mali živíte dvanásť ľudí. Kto sú tí ľudia?
Moja žena Ina (25), naše dve deti, jej mamu a súrodencov. Nemajú otca ani žiadny príjem. A u nás je to tak, že ak sa priženíte, tak si s nevestou beriete aj celú rodinu.
Bývate všetci pod jednou strechou?
Pre manželkinu mamu a súrodencov som prenajal dom vedľa nášho bytu. Keď som na Slovensku, Ina je s deťmi pri svojej mame, čo je lepšie, ako keby bola sama.
Ich otec už nežije, keď sa musíte o celú rodinu starať vy?
Žije, ale odišiel od nich, nechal ich bez pomoci, založil si novú rodinu, čo je smutné.
Asi to nemáte jednoduché živiť v Afrike toľko hladných krkov...
Som nato hrdý, že ich živím! U nás sa hovorí, že keď ti Pán Boh naloží na chrbát kríž, tak ti ho pomôže aj niesť. Môj život má aj takýto zmysel. Nie je to len o mne, ale aj o tom, že sa dokážem postarať aj o iných. Som rád, že mám takéto bremeno a ťahám ho, tlačí ma to dopredu a nemôžem si dovoliť zlyhať. Niekoľkokrát som mal na túto tému debatu aj s Martinom Šmahelom, s ktorým jediným som mal na Farme konflikty. Stále som od neho dostával údery pod pás a neviem, aký mal na to dôvod. Vyčítal mi, že som zo všetkých na Farme najmenej zručný. Možno mal pravdu, ale keby som nebol šikovný v iných veciach, tak neuživím toľko ľudí. On živí seba a dcérku. To sú veci, ktoré mnohým nedochádzajú.
Platí to aj v opačnom garde, že sa Ina stará o vašu mamu?
Ak nie som doma, chodí za ňou a pomáha jej v domácich prácach, ale moja mama to až tak nepotrebuje. Sú pri nej ďalší moji súrodenci a sesternica, ktorá sa o ňu stará, preto som Inu nechal pri svokre. Každý deň ide na trh pre čerstvé potraviny a navarí. Preto napríklad ani ja nemám alergiu na potraviny, nebolia ma kĺby ani kríže, všetko je to o jedle.
Aká je vaša manželka Ina, rozumiete si?
Chcem napísať o našom príbehu knižku. Povedal som Ine, že ju ľúbim a chcem, aby sme spolu prežili celý život. Ak ona odo mňa neodíde, ja ju nikdy nezradím. Nehľadal som dokonalú ženu, lebo taká neexistuje, tak ako neexistuje dokonalý muž. Keď sme spolu, je to nádherné.
Ako ste sa s ňou zoznámili?
Matka mojej ženy a moja mama sú kamarátky. Svoju ženu som spoznal, keď mala asi dvanásť rokov a prišli k nám na návštevu. Bolo to sympatické dieťa, stále sa smiala a ja som žartom povedal, že toto bude moja žena. A o šesť rokov to tak osud zariadil. Mama stále trvala na tom, aby som si zobral ženu z Mali, lebo ak sa ožením na Slovensku, domov sa už nevrátim. Keď bola Ina staršia, tak som jej zavolal a povedal som jej, že si ju chcem zobrať za ženu. A ona na to, že ale mi to trvalo. Ďalšie detaily už prezrádzať nebudem. Nájdete to v knihe.
Aká bola svadba?
Náboženská a prebiehala u nás doma s mojou rodinou a kamarátmi a tiež u Iny s jej rodinou. Mali sme hostinu, oslavovalo sa, tancovalo, spievalo, ale my dvaja sme sa nestretli. Rodiny išli do mešity, ale zase bez nevesty a ženícha. Tri dni sme boli jeden bez druhého, ale nakoniec sme sa stretli v dome, ktorý rodičia vybrali a strávili sme tam spolu týždeň. Civilný sobáš sme zatiaľ nemali, na ten sa ešte len pripravujeme, ale manželia sme už skoro sedem rokov.
Máte spolu dcéru Fathimu (5) a syna Oumara (2). Dali ste im mená podľa zaľúbencov z Trenčianskeho hradu?
To je len zhoda okolností. U nás sa dávajú mená deťom po starých rodičoch. Dcéra sa volá Fathima po mojej mame (80) a keďže moji bratia majú chlapcov pomenovaných po otcovi, tak ja som synovi dal meno po mojom bratovi, ktorý zomrel, keď mal 40 rokov, aby sa na neho nezabudlo.
Pred ôsmimi rokmi zomrel aj váš otec. Čo sa mu stalo?
Dostal mozgovú príhodu. Mal 108 rokov a bol som vtedy práve na Slovensku.
Váš otec bol politik a neboli ste chudobná rodina na rozdiel od rodiny vašej manželky. Nehľadajú si bohatí Afričania rovnocenné nevesty?
Nefunguje to všade, aspoň sa zachová rovnováha. Ale áno, aj u nás si bohatí hľadajú bohaté manželky, aby sa majetok nemusel deliť, naopak, aby sa znásobil.
Prezradíte, ako vyzerá váš život v Afrike?
Moja žena je zatiaľ domáca, ale chystám pre ňu otvoriť obchod s oblečením, aby si rozbehla vlastný biznis. Chcem ju s deťmi zobrať aj na Slovensko, aby videla, kde je moja druhá domovina. Inak sa hovorí, že chlap je doma tam, kde sa uživí. Ale ja sa budem na Slovensko vracať vždy. Len zatiaľ chcem, aby si moja mama užila vnúčatá, kým sú malé a ony aby sa naučili našu reč, zvyky, morálne zásady... Zaujímavé je, že v Mali som stále s ľuďmi, kým na Slovensku som zavretý v byte a s ľuďmi som len vtedy, keď idem na nejakú akciu, alebo si idem zacvičiť. Mne to príde dosť smutné.
Venujete sa svojim deťom?
Keď som v Mali, ja som ten, kto ráno vstáva, umyje, oblečie, nakŕmi Fathimu a ideme peši do škôlky. Cestou sa rozprávame, veľa vecí jej vysvetľujem. S malým Oumarom chodievam na prechádzky a manželka mi už písala, že začal rozprávať. Užívame si to s deťmi navzájom.
Asi nie je zvykom mať v Afrike len dve deti. Koľko ich chcete mať?
Koľko Pán Boh dá. Ale so ženou sme sa dohodli, že si teraz dáme pauzu. Predsa len chceme, aby boli deti dobre vychované a mali všetko, čo potrebujú.
Medzi vašou mamou a otcom bol tridsaťročný rozdiel a medzi vami a vašou ženou tiež. Je u vás v Mali takýto vekový rozdiel medzi manželmi bežný?
Niekedy je to aj viac. Podstatné je, aby si rozumeli, mali rovnaké hodnoty a aby uživili svoje deti. Niektorí mi tu na Slovensku hovorili, že som pedofil, ale ja nie som, ja som len nedočkavý. (smiech) Vek je len číslo, ja mám svoje kvality.
U nás sa žene, ktorá nič nemá a ide po bohatých mužoch, hovorí, že je zlatokopka. Ako to bolo s Inou?
Tak to nie je náš prípad. Ja som Ine hneď povedal, že som nezamestnaný a ona ani nevedela, že som na Slovensku známy. Hovorím, že sa hľadám, bojujem ako každý. Spýtal som sa jej, či je aj za takýchto podmienok ochotná stať sa mojou ženou a ona súhlasila, pretože som vraj láskavý, usmiaty, milý, nevyvyšujem sa nad ostatných. Toto všetko na mne videla už dávno, nerieši majetok. Keby nikdy nič nemala, aj tak ma chce. Dúfam, že sa nezmení.
V podstate si ale nežijete zle, však?
Snažím sa. Všetky peniaze investujem do rodiny.
Spomínali ste, že píšete knihu. Venujete sa ešte niečomu inému?
Na youtube budujem svoj kanál pod mojim menom. Tam budem pravidelne uverejňovať moje pesničky a všetky novinky. A tam si ma fanúšikovia aj nájdu.
Stále niekde čítam, že robíte biznis, ale nikde som sa nedočítala aký. Tak v čom to podnikáte?
Už pár rokov robím medzinárodný biznis medzi Afrikou a Európou, keďže ovládam viacero jazykov. Je tam veľa príležitostí. U nás sa hovorí, že had, ktorý je schovaný, narastie. Znamená to, že ak chcem, aby môj biznis napredoval, nemal by som prezrádzať, čomu sa venujem. Poviem iba toľko, že jedna z mojich aktivít sa dotýka poľnohospodárstva a obchodu s hnojivami a všetko je regulárne.
Mali ste opletačky ohľadne bývalého siskára Ľuboša Kosíka, ktorého na Slovensku odsúdili na 14 rokov väzenia za falšovanie zmeniek. Tiež má byť kľúčový svedok v prípade únosu Michala Kováča mladšieho, ku ktorému došlo pred 23 rokmi. Na Kosíka vydali medzinárodný zatykač a teraz sedí vo väzení v Mali, kam ušiel. Pomáhali ste mu?
S Kosíkom ma zoznámila Diana Dubovská, bývalá manželka Jozefa Majského, ktorá sa s ním kamarátila, ale nevedel som, že bol policajtom. Nepýtam sa, ak mi niekto nepovie niečo sám. Príde mi to neslušné pchať nos do cudzích vecí. Obľúbil si ma a poprosil, či by som mohol byť krstným otcom jeho dcéry. Ľuboš vedel, že robím biznis v Afrike a mal sponzorov, ktorí tam chceli tiež v poľnohospodárstve podnikať, aj on sám, veľmi. Dodnes mám doma projekty, ktoré mi dal. Našiel som mu v Mali byt na prenájom, aby nemusel platiť drahý hotel. Ale ja som nevedel, že on má za ušami a robí to preto, že ak sa niečo udeje, zostane v Mali. Nakoniec za sfalšované zmenky dostal 14 rokov a mne povedal, že ušiel, lebo sa bál o svoj život. Vraj ho chcú odstrániť kvôli nejakým informáciám, ale mňa to nikdy nezaujímalo. Potom ma s ním začali spájať, ale ja som to tu na polícii všetko vysvetlil. Nakoniec ho dolapil Interpol. Keď som odchádzal, bol ešte v Mali vo väzení, čo mi je ľúto, najmä kvôli jeho rodine.
