Bez straníckeho trička je takmer polovica všetkých primátorov a starostov a viac než tretina všetkých poslancov na Slovensku. Fenomén nezávislých kandidátov pri voľbách narastá už niekoľko rokov. Vidieť to bolo už pri predošlých komunálnych voľbách v roku 2014 či ešte výraznejšie pri župných voľbách minulý rok. Ľudia na Slovensku už pri výbere obecných či mestských štatutárov nechcú kandidátov z politických strán. Najmarkatnejšie je to v krajských mestách, kde päť z ôsmich primátorov vyhralo bez krytia strany.
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova je to trend a ľudia tak čoraz viac reagujú na znechutenie z veľkej politiky plnej škandálov. „Politické strany stratili v značnej časti verejnosti dôveryhodnosť. Politické konflikty na centrálnej úrovni ľudí hnevajú a alternatívy hľadajú inde ako u aktérov týchto prekáračiek. Navyše teraz dochádza k procesu generačnej obmeny, prichádzajú ľudia s nezávislým profilom, ktorí dokážu zužitkovať nové možnosti, informačno-komunikačné technológie aj prinášajú zaujímavý obsah,“ vysvetlil Mesežnikov, ktorý dodal, že tento presun zastupiteľov z politických subjektov k nezávislým bude pokračovať.
Strany by sa preto mali viac snažiť zlanáriť výrazné osobnosti z regiónov na svoju kandidátku. „Ak politické strany nezoberú do úvahy, že teraz majú konkurenciu nielen medzi sebou, ale rastie tu chuť ľudí podporovať nezávislých kandidátov, môže to pre nich byť otázka možno aj prežitia. Netvrdím, že pre všetky, ale pre niektoré,“ dodal. Celkovo podľa neho prehrali tieto voľby tradičné politické zoskupenia a medzi porazenými je aj najsilnejšia politická strana Smer-SD.
„Smer utrpel ťažkú porážku na úrovni krajských miest. Teraz majú len jedného svojho a aj to formálne nezávislého zástupcu v osobe pána Noska v Banskej Bystrici. Tento priestor uvoľnili pre svojich konkuretov či už z občianskeho prostredia, alebo opozície. V tých obciach a mestách sa celkovo zdá, že oslabili aj tam. Smer jednoducho ustupuje a stráca dynamiku,“ tvrdí Mesežnikov.
To, že strácajú, si uvedomujú zrejme aj v Smere. Predseda strany Robert Fico (54) v reakcii na výsledky volieb síce vyhlásil, že opozícia v komunále takmer neexistuje, no zvažuje, či by Slovensko nemalo prejsť na český model komunálnych volieb, kde miesta starostov a primátorov obsadzuje priamo koalícia.
Byť nezávislým sa oplatí
Tomáš Koziak, politológ
Ísť do volieb so straníckym tričkom môže byť obmedzujúce. Politika rozdeľuje ľudí, čo môže byť pre voličov aj argument, prečo niekoho nevoliť. Keď je kandidát nezávislý, tak tým nepokazí absolútne nič. Dôležité je, či je človek v komunite dostatočne známy a či mu ľudia veria, že má konkrétne riešenia.
Problémom môže byť vplyv nepolitických subjektov na nezávislých kandidátov. Obce a mestá rozhodujú o balíkoch peňazí a tam môžu byť ekonomické záujmy a tlaky rôznych podnikateľských skupín.
4 dôvody, prečo sa volia nestraníci
- nový spôsob komunikácie s voličmi - využitie sociálnych sietí
- autentickosť kandidátov - nespájajú sa s politickými stranami a pôsobia prirodzenejšie
- politické strany stratili dôveryhodnosť - niektoré strany majú problém s korupciou či aroganciu, čo sa prenáša na širšie spektrum
- generačná obmena - výmena tvárí, ktoré sa nechcú spájať so zavedenými stranami
Počet starostov na Slovensku:
2018
- 1 232 nezávislých starostov
- 592 Smer
- 160 SNS
- 157 KDH
- 142 SNS-Smer
- 127 Most-Híd
- 115 SMK
2014
- 1 104 nezávislých starostov
- 847 Smer
- 122 KDH
- 107 SMK
- 87 Most-Híd
2010
- 979 nezávislých
- 599 Smer