Parlament sa ňou zaoberal naposledy v roku 2005. Po novom by mali politici podávať detailnejšie majetkové priznania a nie je vylúčené, že obmedzí aj ich podnikateľské aktivity. Ústavný zákon však bude musieť podporiť 90 poslancov. Ako reagujú politici na fakt, že by sa mali vzdať podielov vo firmách?
Už nielen ministri, poslanci, ale aj starostovia, primátori a ďalší funkcionári by mali po novom uvádzať viac vo svojom daňovom priznaní. Počíta s tým novela zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií, ktorá má upraviť aj majetkové priznania politických funkcionárov vrátane otázky darov či majetkových prírastkov.
„Uvažuje sa aj o plošnom zákaze podnikania pre ľudí, ktorí pôsobia vo verejnom priestore,“ povedal jeden z predkladateľov novely zákona Miroslav Číž. Nové pravidlá sa budú týkať aj starostov a primátorov, ktorí by podľa Číža mali odovzdávať majetkové priznanie príslušnému výboru parlamentu, nie zastupiteľstvu, ako doteraz.
Len kozmetické úpravy
Absolútny zákaz podnikania, teda fakt, že by sa naši verejní zástupcovia mali vzdať aj podielov vo firmách, však príliš nevonia ďalšiemu predkladateľovi tejto novely Martinovi Glváčovi. „Naďalej môžu mať obchodné podiely. Rozširujeme okruh osôb, ktoré majú podávať majetkové priznanie,“ povedal v podstate ku kozmetickej úprave 23 rokov starého zákona Glváč.
Na margo trestania poslancov, ktorí neuviedli v daňovom priznaní celý svoj majetok, by podpredseda parlamentu nebol taký prísny. „Myslím si, že poslanec by nemal stratiť mandát za technickú či aj úmyselnú chybu. Aj to rieši tento zákon,“ dodal Glváč. Keďže na schválenie ústavného návrhu je potrebný súhlas 90 poslancov, zhodu bude musieť hľadať koalícia aj s opozíciou.
V parlamente budú riešiť dve novely
So svojou novelou prichádza okrem koalície aj nezaradený poslanec a zakladateľ strany Spolu Miroslav Beblavý, ktorý pri príprave pripomienkoval aj nový zákon koalície. Navrhuje zmenu týkajúcu sa podnikateľských aktivít verejných funkcionárov.
„Budú môcť vykonávať tieto činnosti, ale bez poberania finančnej odmeny,“ vysvetlil poslanec s tým, že verejní funkcionári by mali uvádzať dary už od 4 000 eur a uvádzať hnuteľný a nehnuteľný majetok od 10 eur a neriadiť sa násobkami minimálnej mzdy.
Najdôležitejší podľa neho nie je absolútny zákaz podnikania, ale aby sa dalo potrestať evidentné porušenie zákona. Dnes podľa neho stačí, aby parlamentná väčšina ochránila svojich ľudí. „Videli sme to pri Kaliňákovi, v sporných prípadoch by mal rozhodovať Ústavný súd,“ dodal.
Čo prinesie zákon v praxi?
● opísať dar a dátum, keď ho prijal, ak hodnota presiahne desaťnásobok minimálnej mzdy (od budúceho roka dar nad hodnotu 5 200 eur)
● priznávať nehnuteľnosti - ich druh, katastrálne územie, číslo listu vlastníctva
● uvádzať hnuteľný majetok - druh, vlastnícky podiel, v prípade motorového vozidla aj továrenskú značku a rok výroby, v hodnote nad 35-násobok minimálnej mzdy, od budúceho roka 18 200 eur
● priznávať majetkové právo - druh a vlastnícky podiel alebo inú majetkovú hodnotu, ak hodnota je nad 35-násobok minimálnej mzdy
● zapísať aj existenciu záväzku, ak jeho predmetom je peňažné plnenie vo zvyčajnej hodnote nad 35-násobok minimálnej mzdy
● uvádzať užívanie hnuteľnej a nehnuteľnej veci vo vlastníctve inej fyzickej alebo právnickej osoby, ak hodnota užívania presahuje 35-násobok minimálnej mzdy a ak ju užíva viac ako jeden kalendárny mesiac
● novela rieši aj majetkové prírastky, rozdiel medzi jednotlivými údajmi v roku, v ktorom sa posudzuje pôvod majetkového prírastku, s údajmi za predchádzajúci
● strata verejnej funkcie by mala hroziť za opakované porušenie povinností v jednom funkčnom období
● možnosť podávať majetkové priznanie elektronicky
● priznania budú môcť po novom podávať až do 31. apríla, v súčasnosti je to 31. marec
Nedoriešená otázka - Absolútny zákaz podnikania slovenských politikov
Kto bude musieť po novom predkladať majetkové priznanie
- zástupcovia firiem s majoritnou účasťou štátu vrátane ich dcérskych spoločností
- starostovia a primátori
- vedúci kancelárií najvyšších ústavných činiteľov
- orgány, ktorých predstavitelia nakladajú s veľkými finančnými hodnotami štátu
Čo by ste robili so svojimi podielmi vo firmách?
Boris Kollár (53)
Sme rodina
- Podnikania by som sa nevzdal, ani by som neodišiel z politickej scény. Taký zákon by som napadol na Ústavnom súde. Predstavte si, že podnikáte 30 rokov a chcete svoje vedomosti a skúsenosti ponúknuť verejnej službe a vy by ste to kvôli tomu museli predať, nájsť niekoho, kto to kúpi, alebo sa to snažiť všemožne obísť cez rodinných príslušníkov. S tým by som nesúhlasil.
SaS
- Ja si myslím, že by to neprešlo a ani by to nebolo správne. Chápem to, že politik nemôže pracovať vo firme, pretože sa má naplno venovať politike, ale keď vybudujete niečo, v mojom prípade to trvalo 10 rokov, čo človeka robí nezávislým a slobodným od akýchkoľvek iných vplyvov, tak by nebolo fér mu to vziať. Vďaka tomu môžem presadzovať veci, ktoré sú správne, ale možno nie až také atraktívne.Keby ma nezvolia tak mám firmu, do ktorej sa môžem vrátiť.
OĽaNO
- Keďže naša firma nemá žiadny zisk, ani nič nerobí, tak by som nemala problém sa vzdať podielu v nej, avšak za oveľa väčší problém považujem lobistov a záujmové skupiny. Nemyslím si, že by zákaz podnikania niečo vyriešil, pretože takto sa aspoň vie, kto tie firmy vlastní. Keby taký zákon prešiel, tak by sa to zrejme snažili politici obísť cez biele kone alebo rodinných príslušníkov.
Most - Híd
- Nevykonávam podnikateľskú činnosť, mám však obchodný podiel v spoločnosti, ktorá sa venuje predaju športového oblečenia. No spoločnosť neobchoduje a nikdy v minulosti ani neobchodovala so štátom.
