Lenže aj keď nie sú toxické priamo, sú zrejme dôvodom totálneho kolapsu včelstiev a miznutie divých druhov včiel a čmeliakov vo voľnej prírode. Vedcom z Harvardovej univerzity sa podarilo zistiť, prečo tomu tak je. Neonikotinoidy pôsobia na nervovú sústavu včiel, z ktorých činí sfetovaných leňochov.
Experimentálny výskum autorov z Harvardovej univerzity pomohol pochopiť rozdiel v správaní včiel ovplyvnených týmito pesticídmi a včiel, ktoré do kontaktu s nimi neprídu. Potom, čo sa do tela včely dostanú neonikotinoidy, viažu sa na receptory v jej mozgových gangliách, takže tieto sú oveľa menej aktívne, predovšetkým v úli pri čistení, vetraní a starostlivosti o larvy. Veľmi podstatným objavom je tiež to, že pesticídom zasiahnutá včela horšie reguluje svoju telesnú teplotu. "Zasiahnutie neurotoxickými pesticídmi viedlo k merateľným zmenám v správaní včelích robotníc vo vnútri spoločenstva. Robotnice boli menej aktívne, menej kŕmili larvy a starali sa o ne a častejšie sa zdržiavali na okraji včelstva," tvrdí doktor James Crall z Harvardovej univerzity.
Podľa neho je pritom účinok neonikotinoidov oveľa silnejší v noci. Práve v noci robotnice, ktoré logicky nemôžu lietať po vonku a zbierať nektár a peľ, vykonávajú viacero podstatných prác v úli.
Devastujúci účinok pre včelstvo majú aj ďalšie pozorovania. A to fakt, že včela postihnutá neonikotinoidom nedokáže regulovať vlastnú telesnú teplotu a produkovať vosk zo žliaz na zadočku. Ak včely neprodukujú dostatok vosku, nemôžu budovať a obnovovať voskové dielo a zásoby či kukly. "Včely ovplyvnené pesticídmi neboli schopné obnovovať a budovať štruktúru hniezda," tvrdí doktor Crall.
Devastujúce zistenie vedcov o včelách: Navonok nevinné pesticídy sú smrtiacou hrozbou
Neonikotinoidové pesticídy mali byť ideálnym riešením na škodcov kultúrnych plodín, pretože pri ich vývoji sa javili ako neškodné pre včely.