Svoje prvé šperky ste začali predávať v 90. rokoch, vtedy ste mali iba 18 rokov. Bolo ťažké nájsť klientelu? Predsa len, bola to stále konzervatívna doba.
Vtedy som ešte žiadnu klientelu nehľadal. Vyrábal som svoje prvé kolekcie, ktoré som ponúkal veľkoobchodom a nemal som priamy kontakt s klientelou. Ale máte pravdu, vtedy bola veľmi konzervatívna doba, takže tie moje kolekcie sa zdali príliš moderné a veľmi sa neuchytili. Predávali sa obyčajné prstene a o tovar, ktorý bol viac prepracovaný z hľadiska dizajnu, nebol príliš veľký záujem.
Môžete popísať, ako sa za tú dobu zmenilo nákupné správanie zákazníkov?
Od doby, kedy som začal, je to našťastie veľký pokrok. Ľudia začali viac cestovať. V zahraničí spoznávali, čo sa vyrába a ponúka a tam sa im to zapáčilo. Vtedy ľudia poznali len žlté zlato, dnes si radi kupujú aj ružové alebo biele. A čo sa týka diamantov, tie sa vtedy skoro vôbec nepredávali. Dnes, povedal by som, má snáď každý človek aspoň malý diamant. Či už v podobe náušníc alebo prsteňov. To isté sa týka aj farebných drahokamov. Vtedy sa k nám vôbec nedovážali, zatiaľ čo dnes ponúkame kamene rôznych farieb a druhov. Od zafírov, rubínov, smaragdov, ametystov,... A ešte sa kombinujú aj s ružovým alebo bielym zlatom.
Pri akých príležitostiach Slováci najviac nakupujú šperky?
Výnimočné udalosti, a teda narodeniny, výročie, narodenie dieťaťa, pri príležitosti dokončenia školy. Samozrejme aj zásnuby a svadby. Veľa sa nakupuje aj pred Vianocami.
Zaujímajú sa slovenskí zákazníci o to, z akých komponentov je vyrobený šperk? Pýtajú sa napríklad na brús kameňa, rozhodujú sa podľa hodnoty, alebo nakupujú klenot, pretože sa im jednoducho páči?
Je niekoľko typov zákazníkov. Niektorí nakupujú tieto produkty, pretože sa tomu rozumejú. Zaujíma ich, aký je brús kameňa, aký je veľký, koľko váži, akej je čistoty a odkiaľ je. A mám aj zákazníkov, ktorí si šperky nakupujú, pretože sú hodnotné a páčia sa im. Zabezpečujú si ich k rôznym šatám alebo príležitostiam, napríklad do divadla. Veľmi dobre sa predávajú šperky na každodenné nosenie, ktoré sú samozrejme jednoduchšie.
S drahými kameňmi súvisia aj investície. Pre koho sú, podľa vás, určené investície práve týchto komodít?
Drahé kamene vnímam ako uloženie peniazov. Kupujete si niečo, čo v sebe hodnotu peniazov uchováva. Čo viac – hodnota drahých kameňov a kovov postupne rastie. Náleziská drahých kameňov samozrejme nie sú bezodné, a tak ich cena rastie. Čo sa týka investícií, v podstate každý si ich môže dovoliť. Diamantové šperky začínajú už na cene 600 eur a šplhajú sa vyšších čiastok. Môžem si dovoliť povedať, že diamantový šperk je dnes dostupný skoro pre každého.
Aký typ diamantu by si mal klient vybrať, keď v tejto sfére investovania ešte len začína?
Ak niekto začína, odporučil by som šperk s guľatým diamantom bielej farby. Ide totiž o základ, klasiku, ktorá je dnes najpopulárnejšia a tiež najzaujímavejšia z hľadiska rastúcej hodnoty.
Poznáte aj zahraničné trhy. Môžete porovnať, o aké produkty je záujem za hranicami a prezradíte, čo by sa Slováci mohli učiť z hľadiska nákupného správania cudzincov?
Nákupné správanie Slovákov a Čechov verzus celý svet je rozdielne. Je stále vidieť, že je len 28 rokov po revolúcii, kedy bol trh zatvorený niekoľko desiatok rokov. Znalosť šperkov u nás je oproti svetu nižšia. Zahraniční zákazníci sú odvážnejší. Nosia väčšie šperky, farebnejšie a nápaditejšie, zatiaľ čo česká a slovenská klientela je predsa len konzervatívnejšia. Aj keď musím priznať, že nám rastie predaj extravagantnejších šperkov. Ale stále to nie je v takom množstve ako v zahraničí.
Dnes už máte svoj tím na výrobu šperkov. Nechýba vám remeslo?
Samozrejme, že po tých rokoch, čo sa remeslu nevenujem a venujem sa iným veciam, tak mi chýba. Ale myslím si, že remeselníci, ktorých tu mám, sú lepší, ako som ja kedy bol, pretože za tie roky sa z nich stali odborníci a profesionáli.
Vaša firma pracuje s veľmi cennými surovinami. Ročne vám prejde rukami vraj až 350 tisíc drahých kameňov. Musí to byť lákadlo pre nie príliš poctivých zamestnancov. Podviedol vás už niekto? Alebo si môžete povedať, že máte šťastie na kvalitných a serióznych zamestnancov?
Ročne nám prejde rukami väčšie množstvo vrátane diamantov, a to predstavuje okolo milión kusov. Pre vašu predstavu – mesačne osadíme iba 3-tisíc kusov diamantov, nakupujeme ich však oveľa viac, pretože si vyberáme. Čo sa týka zamestnancov. Lákadlo to je určite pre všetkých, ale 90 percent sú klenotníci, poctiví a seriózni remeselníci. Našťastie sa tak prakticky nestáva, že by u nás niečo mizlo.
V šperkoch ALO diamonds máte vsadené drahé kamene, vzácne perly. Môžete prezradiť, kde tieto jednotlivé komponenty nakupujete?
Biele perly nakupujeme v Austrálii, tmavé perly v Tahiti a smaragdy v Kolumbii. Pre diamanty chodievame do Ruska, Južnej Afriky alebo Austrálie, kde nakupujeme aj farebné diamanty, pretože tu sú najlepšie náleziská. Opály tiež vozíme z Austrálie a rubíny z Barmy. A čo sa týka polodrahokamov ako sú ruženíny, acháty alebo citríny, tie nakupujeme v Thajsku. Ďalšie drahokamy alebo polodrahokamy kupujeme v Indii.
V súčasnej dobe ekonomika rastie nahor. Týka sa to aj šperkárskeho priemyslu a investícií s drahými kameňmi?
Samozrejme. Keď funguje ekonomika, ľudia si doprajú a kúpia si niečo, čo k bežnému životu nepotrebujú. Môžem povedať, že cítime spokojnosť ľudí, ktorí si kupujú čím ďalej drahšie a väčšie šperky. Muším však poznamenať, že sa nám darilo aj počas krízy, pretože ľudia si do šperkov ukladali peniaze. Časť svojich prostriedkov dali do niečoho hmotného, čo sa im zhodnocuje.
Aké sú vaše ďalšie plány do budúcna v sfére obchodu so šperkami?
Otvárame ďalšie štyri obchody ALOve, mladšej sestry ALO diamonds, kde sa šperky pohybujú v priemere okolo 400 eur.
Ako sa udržiavate v kondícii? Ako najradšej trávite voľný čas?
Voľného čase veľa nemám, ale snažím sa každé ráno chodiť športovať. A čo sa týka času iba pre seba, mám dvakrát do roka dlhšiu dovolenku. Odpočívam, čítam knižky a relaxujem.