O jeho polohe zatiaľ odborníci vedeli najmä vďaka zmienkam v historických prameňoch, nálezy sú podľa ministerstva kultúry v Aténach dôkazom o tom, že skutočne existovalo.
Hlavné archeologické práce v tejto oblasti na juhu Peloponézskeho polostrova začali v roku 2013, počas poslednej série vykopávok sa našlo sedem hrobov z rímskeho a helénskeho obdobia a vôbec prvýkrát zvyšky osídlenia. "Je významné, že sa na povrch dostali zvyšky mesta, dláždených ulíc, architektonické štruktúry," povedala v utorok agentúre Reuters Eleni Korkaová, ktorá má výskum na starosti.
Podľa Pausania, gréckeho cestovateľa a zemepisca z druhého storočia nášho letopočtu, mohli mesto Tenea založiť vojnoví zajatci z mýtickej Trójskej vojny, ktorým Agamemnón, kráľ neďalekých Mykén, niekedy v 12. alebo 13. storočí pred naším letopočtom povolil postaviť si domy.
Archeológovia našli hlinené, kamenné a mramorové podlahy a zistili, že niektoré múry boli postavené s veľkou starostlivosťou. Objavili tiež 200 vzácnych mincí, čo podľa Korkaovej dokazuje, že mesto bolo veľmi bohaté. V hroboch boli uložené vázy a šperky. V jednom z nich sa nachádzali pozostatky ženy a dieťaťa.