Manželstvo s podnikateľom ukrajinského pôvodu Sergejom (49), ktorého súd poslal na 11 rokov za mreže, sa rozhodla ukončiť. V exkluzívnom rozhovore pre Nový Čas Nedeľa prezradila, čo stálo za jej rozhodnutím, ako vyzerajú jej návštevy vo väzení a čo bude musieť akceptovať jej nový muž.
Nie je jednoduché mať muža vo väzení. Ovplyvnilo to vaše rozhodnutie, že sa rozvediete?
Nie, vyplynulo to logicky a úprimne z oboch strán. Je to vzájomná dohoda, nikto nikomu nerobil prieky. Sergej je inteligentný chlap a pochopil to. Asi to tak je lepšie.
Čia to bola iniciatíva?
Moja. Navrhla som rozvod a on povedal O.K. Keď nie ste tri roky spolu, to je dlhá doba.
Nemali ste obavy, ako zareaguje?
Určite nie. Viem, že sa šírili reči, že ma dáva sledovať Rusmi. Sergej má však od takýchto ľudí na míle ďaleko. Je to slušný človek, ktorý by v živote ani muche neublížil a neznížil by sa k tomu, aby ma dal sledovať. Verím, že keď vyjde z väzenia, bude mi pomáhať.
Ako ste zvládli tie tri roky, čo ste bez muža?
Najhorší bol ten prvotný šok. My sme totiž boli dovtedy takmer stále spolu. Nepodvádzal ma, neklamal... Veď je to trápne, keď sa chlap tvári, že je doma pri žene, pritom má dve milenky. My sme so Sergejom tak nežili a veľa ľudí nám to závidelo. Nevedeli pochopiť, že v dnešnom svete môže niekto tak súdržne fungovať. Asi sa muselo stať až to, že sme museli ísť takýmto spôsobom od seba.
Vie váš sedemročný syn, prečo otec nebýva s vami doma?
Alexander je na svoj vek veľmi inteligentný chlapec, ale ja ho tým nechcem zaťažovať. Nech si žije svoj detský svet, zatiaľ je to takto lepšie. Vie, že má svojho papu a nech sa stane čokoľvek, Sergej bude stále jeho papa.
Takže, nevie o tom, že je vo väzení? Čo ste mu povedali, že kde je jeho otec?
Povedala som mu, že papa pracuje.
Ešte je malý, ale keď vyrastie, budete mu to musieť nejako vysvetliť. Príde čas, keď zistí, že otec v skutočnosti nebol v práci. Čo potom?
Vníma to aj teraz a postupne to celkom určite pochopí. Som pripravená vysvetliť to synovi, ak uznám, že nastal správny čas. Nedávno, keď spolu telefonovali, sa ho malý spýtal: „Papa, kedy prídeš? Prečo si tam musel ísť?“ Keď som to počula, veľmi ma to zabolelo. Kto to nezažije, ten to nepochopí.
Nebojíte sa, že sa to dozvie od cudzích ľudí?
Nebojím sa. Nedozvie sa nič. Veď spolu chodíme na návštevu do väznice a vidí, že sú tam dozorcovia. Čo iné sa môže dozvedieť?
Ako prežíva Alexander návštevy vo väzení?
Za tri roky nevynechal syn ani jednu návštevu. Najhoršie na tom je, že vo väzení v Želiezovciach sedíme so Sergejom oproti sebe, medzi nami sklenená priehradka. Môžeme sa zvítať, objať sa, dať si pusu, ale to je všetko. Viac sa nemôžeme dotýkať. Malý si ani nemôže sadnúť otcovi na kolená. Keď bol vo väzbe v Rakúsku alebo v Banskej Bystrici, tam to bolo dovolené. Dieťa to zvládne, ťažšie sa s tým vyrovnávam ja. Keď vidím, ako ho prezerajú, keď ideme do väznice, to je strašné. Už pred tromi rokmi musel rozpažiť ruky a kontrolovali ho ako zločinca. Zakaždým mi to trhá srdce...
Mama je vám zrejme veľkou oporou.
Mama a sestra mi nesmierne pomáhajú, sú moji najbližší ľudia. Práve preto mi je ľúto, že kým moju mamu, teda Sergejovu svokru pustia na návštevu, moja sestra ho nemôže navštíviť, pritom je jeho švagriná. To však vo väzení nepovažujú za blízku rodinu. Riaditeľ musí dať špeciálne povolenie, aby sestra mohla za ním prísť. Dvakrát sme to skúsili, ale nepustili ju za ním.
Napriek všetkému, život ide ďalej. Aké boli tie tri roky, čo ste bez muža?
Fungujem ďalej, starám sa o syna, aby sa dobre učil. Nie je čas na slzy. Jasné, že som premýšľala, čo bude v budúcnosti, ale neľutujem sa. Až teraz, po troch rokoch, som sa zamyslela nad tým, že už by som si zaslúžila aj niečo iné. Viem, že niektorí ľudia si povedia – užívala si luxus, tak jej treba. Ale, veď nech si aj oni vyberú partnera, s ktorým si budú užívať luxus. Nehanbím sa za to a poviem to priamo - radšej budem sama, ako by som mala byť s nejakým debilom. Lenže ja som si aj predtým užívala luxus, na ktorý som si sama zarobila. Bývala som v 5-hviezdičkových hoteloch, lietala som prvou triedou aj predtým, ako som sa spoznala so Sergejom. On ma nevytrhol z kurníka, z biedy do veľkomesta!
Z čoho žijete? Predpokladám, že napriek všetkému ste nezostali bez prostriedkov a so synom ste finančne zabezpečená.
Keď si niekto myslí, že mi Sergej zanechal hromadu peňazí, je na veľkom omyle. Viac sa k tomu vyjadrovať nebudem. Nikomu do toho nie je nič, z čoho ja žijem. Nikomu neplačem na pleci, nikoho nežiadam o pomoc. To nebol nikdy môj štýl. Mám svoju hrdosť, radšej trikrát nadýchnem a idem ďalej, akoby som mala niekoho prosiť.
V Novom Čase máte vlastnú reláciu Svet podľa Kucherenko, kde často dráždite svojím telom. Dali by ste sa trebárs nafotiť nahá?
Pokojne by som nafotila fotky do Playboya, veď kedy to žena ukáže – v sedemdesiatke? Ale mám v sebe brzdu, vravím si: Načo? Kvôli komu? Niečo musí ostať skryté. Na druhej strane sa mi páčia fotografie modeliek v krásnej bielizni. Keby mi zaplatili veľmi dobre – ja by som si povedala, koľko – išla by som.
Podľa niektorých reakcií na internete mnohí o vás nemajú veľmi vysokú mienku. Ľudia si myslia, že celý váš život sa točí len okolo luxusných vecí, plastických zásahov, šoubiznisu a doma nechytíte varechu do ruky. Tak teda, ako to je – kto u vás napríklad upratuje?
Ja! Hoci by som nemusela, no mňa to veľmi baví. Pre mňa je to forma relaxu. Milujem žehlenie, veľmi si pri tom oddýchnem. Viem aj piecť aj variť. Keďže som často s mamou, je to hlavne jej parketa. Malý si každé ráno povie, čo chce mať na obed, čo na večeru. Môže si rozkázať menu ako v michelinskej reštaurácii. (smiech) Žijem si svoj život a či je luxusný, alebo nie, do toho nikomu nič nie je. Mienka iných je mi ukradnutá. Nech si ľudia myslia, čo chcú a nech to komentujú, ako chcú.
Máte na mysli hejterov, ktorí píšu na internet nenávistné komentáre?
Týchto ľudí neriešim, skôr sa to vždy dotkne mojej mamy. Stále je to o tom istom – sprostá, nafúknutá, silikónová huba s peroxidovými vlasmi... Ja sa tomu len smejem. V živote by som nemenila moje pery, milujem ich. Takže, milí hejteri, ja ich ďalej budem mať také, aké ich mám! Som zvedavá, čo si vymyslia teraz, keď som si prefarbila vlasy na svoju prirodzenú farbu.
Je to náhoda, že ste sa prefarbili práve v čase ohláseného rozvodu?
Je to úplná náhoda. Jednoducho som sa rozhodla, že nechcem byť blond. Som spokojná s hnedou farbou a nezmením to, aj keby mi tisíc ľudí povedalo, že blond bola lepšia. Je pravda, že blond svieti, ale ja už chcem mať pokoj. Lebo všade, kam som išla, sa za mnou muži otáčali. Hoci, v mojom prípade je to asi jedno, lebo nedávno som bola v Prahe a napriek zmenenej farbe vlasov ma spoznali.
Ale vraví sa, že za zmenou farby a účesu býva nový muž...
Áno, hovorí sa to, no nie je to môj prípad.
Ste otvorená novému vzťahu?
Momentálne nad týmto vôbec neuvažujem. Nemám také myšlienky a čo príde, tak to príde. Mužská opora mi chýba, to nie je hanba priznať. Sergej nastavil veľmi vysokú latku...
Všimla som si, že máte stále na prste obrúčku.
Nosím ju jedenásť rokov a nemám dôvod dať si ju z prsta dolu. Aj keď budem rozvedená, obrúčku budem nosiť stále!
A keď príde do vášho života nový muž?
Nový muž bude musieť akceptovať viac ako len obrúčku!
Nový muž bude musieť akceptovať aj vášho syna...
Iba debil by neakceptoval môjho syna a s debilom ja nebudem.
