O výsledkoch prieskumu pri príležitosti 17. novembra TASR informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Hucáková. Mladší a starší obyvatelia Slovenska a ani obyvatelia západného, stredného a východného Slovenska sa štatisticky významne nelíšia mierou dôležitosti potreby žiť v demokraticky spravovanej spoločnosti. Dôležitosť života v takejto krajine zdôrazňujú častejšie ľudia s vyšším vzdelaním.
Za najcharakteristickejšie črty demokracie obyvatelia Slovenska považujú slobodné voľby (69 percent), rovnaké práva mužov a žien (67 percent), podporu v nezamestnanosti (61 percent) a občianske práva, ktoré chránia pred útlakom štátu (59 percent). "Najväčšia miera konsenzu v odmietaní spojenia určitých charakteristík ako demokratických je v možnosti, aby armáda prevzala moc v krajine, ak je vláda neschopná a aby náboženskí predstavitelia mali rozhodujúce slovo pri výklade zákonov," uviedli Zuzana Kusá a Alexandra Matejková zo Sociologického ústavu SAV.
Obyvatelia Slovenska naďalej považujú demokratický politický systém za najlepší spôsob vládnutia. "Vek nehrá úlohu v názore na jednotlivé spôsoby vládnutia. Demokratickému politickému systému však trvale a silne konkuruje systém, v ktorom namiesto vlády krajinu riadia odborníci," uviedli vedkyne.
Zisťovanie EVS 2017 zaznamenalo významný nárast podielu tých Slovákov, ktorí považujú systém vlády silného vodcu za celkom dobrý a významný pokles podielu tých, ktorí ho považujú za veľmi zlý. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním v najväčšej miere odmietajú systém vlády silného vodcu, no aj medzi nimi je 17 percent takých, ktorí ho považujú za celkom dobrý. Obyvatelia východného a stredného Slovenska odmietajú takýto systém vlády vo väčšej miere ako obyvatelia západného Slovenska a Bratislavského kraja.
EVS je najstarším komparatívnym výskumom hodnotových orientácií v Európe. Uskutočňuje sa v deväťročných cykloch a skúma kontinuitu a zmeny v hodnotách viažucich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života. Na Slovensku sa do prieskumu zapojilo 1435 respondentov.
