Zámer odstúpiť od zmluvy INF, ktorú v roku 1987 uzavreli americký a sovietsky prezident Ronald Reagan a Michail Gorbačov, ohlásil americký prezident Donald Trump minulý mesiac.
"Navrhujem dnes posúdiť naše kroky súvisiace s možným odstúpením Spojených štátov od zmluvy o raketách stredného a kratšieho doletu," uviedol Putin podľa agentúry TASS na porade s vedením ministerstva obrany o rozvoji ozbrojených síl. "Rozhodnutie Spojených štátov o odstúpení z uvedenej zmluvy nepochybne nemôže zostať a nezostane bez odpovede z našej strany," povedal. Putin však podľa agentúry Interfax tiež uviedol, že Rusko je naďalej pripravené s Američanmi rokovať o probléme, ktorý ruský prezident považuje za kľúčový. "Opäť zdôrazňujem: sme pripravení viesť dialóg s americkými partnermi o tejto kľúčovej otázke a dúfame, že k tomu (Američania) pristúpia s plnou zodpovednosťou," vyhlásil.
Putin pripomenul, že keď USA jednostranne odstúpili od zmluvy o protiraketovej obrane (v júni 2002), Rusko "otvorene a čestne" vyhlásilo, že bude nútené siahnuť po odvetných opatreniach, čo tiež urobilo, a tak má teraz vo výzbroji hyperzvukovými strelami schopné prekonať ľubovoľnú protiraketovú obranu. Dúfa však, že zdravý rozum a pocit zodpovednosti privedie Američanov k rokovaniam s Rusmi o strategickej stabilite a posilnení kolektívnej bezpečnosti; čas na to podľa neho už dávno dozrel.
Putin už minulý mesiac pohrozil Európe možnou jadrovou odvetou, ak bude súhlasiť s prípadným rozmiestnením nových amerických rakiet po odstúpení Washingtonu od odzbrojovacej zmluvy INF z roku 1987. Putin povedal, že ak Američania nové rakety do Európy pošlú, odpovie Moskva zrkadlovo. Vypovedanie zmluvy INF avizoval Trump 20. októbra. Tento krok zdôvodnil zistením, že Rusko údajne zmluvu porušuje a že zmluva sa nevzťahuje na Čínu. Moskva výčitky Washingtonu odmieta a varuje pred následkami.