Naopak, viacerí stavili na nové trendy v oslovovaní voličov a za zlomok peňazí dosiahli veľké víťazstvo. Nový Čas zisťoval, kto minul najviac a kto, naopak, stavil na skromnejšiu kampaň.Najefektívnejší v tomto smere z primátorov krajských miest je staronový trnavský primátor Peter Bročka. Na svoju kampaň minul necelých 15-tisíc eur a získal takmer 13-tisíc hlasov.
V prepočte ho tak jeden hlas vyšiel iba 1,16 eura. Na opačnom póle je nováčik v kresle primátora Žiliny Peter Fiabáne, ktorý do predvolebnej propagácie vložil takmer 100-tisíc eur a jeden hlas ho vyšiel na viac než 7 eur. V celkových číslach však suverénne najviac dal do kampane architekt a hudobník Matúš Vallo, ktorý bude nasledujúce štyri roky riadiť hlavné mesto Bratislavu.
Celkovo do nej napumpoval až 350-tisíc eur, aj keď zákon umožňuje oficiálne o 100-tisíc menej. Zákon neporušil, keďže využil možnosť financovať kampaň aj prostredníctvom tretích strán. Viacerí členovia jeho tímu mu na propagáciu prispeli maximálnou možnou sumou 25-tisíc eur.
„Naplnili sme limit na transparentnom účte, to je 250-tisíc eur. Plus sme využili, ako zákon umožňuje, tretie strany, ktoré sa tiež podieľali na financovaní kampane,“ uviedol Martin Burgr z Vallovho tímu. Podľa Ľuboša Kostelanského z Transparency International aj keď formálne zákon porušený nebol, ide o neférovú praktiku.
„Kampaň Matúša Valla ukázala, ako možno legálne obísť rovnosť kandidátov, ktorá je pre demokratické voľby dôležitá. Limity, ktoré mali prvýkrát platiť aj pre politikov na lokálnej úrovni, v praxi nefungovali,“ povedal Kostelanský. Odborník na marketing a volebné kampane Michal Ruttkay, naopak, poukázal na Vallove kvality, ktoré by pri riadení samosprávy mohol využiť.
„Je to čítanie legálnych možností a Matúš Vallo odhalil akoby dieru v legislatíve a tvorivo ju využil. Keď bude aj takto využívať potenciál pre mesto, tak to bude dobré,“ dodal. Podľa politológa Tomáša Koziaka Vallo zákon neporušil a aj ostatní kandidáti mohli postupovať rovnako ako on. „Peniaze nie sú najrozhodujúcejší faktor, ktorý voľby vyhráva. Keď je kandidát zlý, tak môže investovať obrovské peniaze a vyhrať nemusí,“ vysvetlil politológ.
Najviac išlo na web
Martin Burgr, manažér Vallovho tímu
Naplnili sme limit na transparentnom účte, to je 250-tisíc eur. Plus sme využili, ako zákon umožňuje, tretie strany, ktoré sa tiež podieľali na financovaní kampane. Celkové náklady, ak sa zráta transparentný účet a tretie strany, je okolo 350-tisíc. Vyše osemsto darcov prispelo. Išlo o súkromných darcov, ktorých mená sú uvedené na transparentných účtoch.
Medzi väčších patria spolumajitelia firmy Eset, ale bolo tam aj množstvo menších darcov. Najmenší dar bol štyri eurá. Najviac prostriedkov išlo do online propagácie do podpory facebooku a youtube aj preto, že sme nechceli zamoriť bilbordmi Bratislavu.
Volebné noviny a gaštany
Richard Rybníček, primátor Trenčína
Ja som to mal dopredu premyslené, pre mňa boli kľúčové investície do volebných novín a pečených gaštanov. Ja som kontinuálne fungoval na facebooku ako individuálna osoba a keď som aj niečo riešil online, tak to už dlhodobo mám zo svojho účtu preplatené. Do online kampane som investoval absolútne minimálne. Celkovo sa na kampani podieľali traja ľudia.
Hlavne vlastné prostriedky
Jaroslav Polaček, nový primátor Košíc
Prevažná väčšina financií na kampaň boli vlastné financie, potom sponzorské od firiem a príspevky ľudí. Najviac peňazí v kampani som investoval do online reklamy na webových portáloch. Najkurióznejší výdavok bol 800 eur za detektor lži.
Prvýkrát bol dôležitý program
Michal Ruttkay, odborník na kampane
Veľmi efektívne sa ukázali kampane v Bratislave a v Nitre. Tá komunikácia, tak ako bola použitá, spôsob novej kompetencie, ktorú nastolili, bol veľmi efektívny. Novým trendom je zreteľne program. Azda prvýkrát sa stalo, že programy boli dôležitejšie ako samotní predstavitelia.
Programy sa stali čítané. Doteraz boli vždy považované za potrebnú vec, ale nikto to nečítal. Teraz sa to stalo v bratislavskom prípade až predajným tovarom. Online kampaň je súčasťou komunikácie, vizuálny smog však tvorili všetci kandidáti v Bratislave.
Limit sme prekročili
Peter Fiabáne, nový primátor Žiliny
Zákonný limit je 100-tisíc eur a my sme ho neprekročili, bolo to približne 98-tisíc eur. Kampaň bola financovaná z osobných zdrojov, robili sme crowdfunding (kolektívne financovanie, pozn. red.). Prispievalo približne sto ľudí zo Žiliny aj mimo Žiliny od sumy desať do tisíc eur.
Čiastočne sme mali prostriedky od sponzorov, všetko je uvedené na transparentnom účte, ktorý bol zverejnený nad rámec zákonnej hranice. Najviac peňazí sme dali my s manželkou. Najviac išlo určite na outdoorovú kampaň a printovú inzerciu.
Volební smoliari
Martin Borguľa ,kandidát na starostu Starého Mesta (66 600 €)
Veľké peniaze investoval podľa transparentného účtu aj kandidát na starostu v Bratislave Martin Borguľa. Napokon ho však porazila Zuzana Aufrichtová. Spomedzi kandidátov na starostov vynikal veľkou kampaňou, ktorá mu však nepomohla.
Jana Vaľová, kandidátka na primátorku Humenného (8 372 €)
Václav Mika, Ivo Nesrovnal - kandidáti na primátora Bratislavy (nad 200 000 €)
V hlavnom meste vynikali kampane štyroch kandidátov, pričom nad 200 000 € sa okrem Valla dostali aj neúspešní adepti na primátora Nesrovnal a Mika. Obaja však odchádzajú s dlhým nosom, keďže za víťazom markantne zaostali.
