Pripustil to pred utorkovým rokovaním vlády v reakcii na otázku, či by takýto krok zvážil, ak parlament odhlasuje, že sa k nemu Slovensko nepridá.
"Odkedy som vo funkcii ministra, presadzujem víziu Slovenska, ktoré je demokratické, európske, ktoré je súčasťou riešení. Ale ak prevažujúca vôľa poslancov bude, že sa chce Slovensko izolovať, chce byť súčasťou problémov a nechá riešenia na iných, tak ja nemôžem takú politiku presadzovať," priblížil šéf diplomacie. Upozornil tiež, že vláda sa práve chystá rokovať o zjednodušení zamestnávania ľudí z tretích krajín. "Čo je presne legálna, regulovaná migrácia, presne to, o čom hovorí tento kompakt," zdôraznil.
Lajčák tiež priznal, že sa s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom rozprával predtým, ako bývalý premiér vo videu vyhlásil, že dokument nie je v súlade s migračnou politikou SR. Ich rozhovor by však podľa svojich slov interpretoval inak. "Ten základný element tam ale bol. Že nemôžeme sedieť za pecou, alebo dávať statusy na FB, ale ak máme nejaké výhrady, treba ich komunikovať," povedal. Podľa neho tým, ktorí kritizujú kompakt, v skutočnosti ide o niečo iné. "Nie je to o tomto dokumente, tu ide o preferencie, všetci riešia našu malú zápecnícku politiku," vyhlásil Lajčák.
Minister zahraničných vecí sa tiež priznal, že sa zamýšľa, prečo ho jeho stranícki kolegovia pasujú do role prezidentského kandidáta. "Na jednej strane som akože zlyhal de facto, som zradil záujmy Slovenska ako predseda Valného zhromaždenia, čo je nezmysel, ale takto sa to snažia naznačovať, a na druhej strane mám byť dosť dobrý na prezidenta," uviedol. Odpoveďou na tento paradox je podľa neho vnútorná politika a preferencie. Lajčák tiež odkázal, že si vysokú podpora v prieskumoch preferencií možných prezidentských kandidátov váži. "Vidím to ako ocenenie mojej práce na poli diplomacie a zahraničnej politiky. Tej sa chcem venovať aj naďalej," zopakoval.
O zásadných výhradách k navrhovanému Globálnemu paktu OSN o migrácii sa má hovoriť na pôde parlamentu. Lajčák má v tejto súvislosti v stredu (21. 11.) vystúpiť v zahraničnom výbore Národnej rady (NR) SR. Slovenská národná strana (SNS) nechce, aby bol Globálny pakt OSN pre Slovensko záväzný. Do Národnej rady SR predložili uznesenie, v ktorom navrhuje, aby sa Slovensko k paktu o migrácii nepridalo. S prijatím paktu nesúhlasia ani opozičné Sme rodina a SaS.
Na prijatí migračného paktu sa 193 členských štátov OSN dohodlo v septembri 2016. Práce na jeho texte sa začali v apríli 2017. Cieľom 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov. Zdôrazňuje sa v ňom nedotknuteľnosť suverenity jednotlivých krajín a ich právo na vlastnú podobu migračnej politiky.