Vedci prišli po rokoch skúmania s horúcim tipom, bol to rok 536. Skupina odborníkov pod vedením historika Michaela McCormicka z Harvardskej univerzity totiž vďaka analýzam vzoriek ľadovca zo švajčiarskych Álp potvrdila, že práve v roku 536 silná erupcia sopky na Islande spôsobila obrovský pokles teplôt, neúrodu, hladomor, hospodársku stagnáciu a epidémie chorôb. Informoval o tom časopis Science Magazine.
Odpoveď na to, ktorý rok v dejinách bol tým najničivejším "annus horribilis" (strašným rokom), hľadali v minulosti mnohí historici, politici i filozofi. Podľa McCormicka možno vraj teraz zodpovedne povedať, že to nebol ani rok 1349, kedy vypukla v Európe veľká epidémia moru, ani rok 1918, kedy epidémia španielskej chrípky zabila po celom svete 50 až 100 miliónov ľudí. Rok 536 totiž oba spomínané letopočty značne predčí. "Bol to začiatok jedného z vôbec najhorších období, v ktorom sa človek mohol ocitnúť, ak nie ten vôbec najhorší rok," tvrdí McCormick.
To, že v dejinách raného stredoveku sa od polovice šiesteho storočia hovorí o "temnom období", je známa vec. Vedci ale teraz s istotou potvrdili, prečo toto temné obdobie nastalo. V roku 2013 odborníci vďaka vrtu odobrali zo švajčiarskeho ľadovca 72 metrov dlhý stĺpec ľadu, ktorý zrkadlí posledných 2000 rokov ľudských dejín. Pomocou laseru sú z neho schopní rezať vzorky s hrúbkou 120 mikrónov, teda zhruba ako ľudský vlas, a analyzovať ich zloženie. Prítomnosť rôznych chemických prvkov, prachu či prímesí potom dokáže napovedať mnohé o klimatických podmienkach alebo meteorologických udalostiach.
Vďaka analýzam dospeli k záveru, že v prvej polovici roka 536 vybuchla na Islande sopka a jej masívne erupcie zahalili celú severnú pologuľu na dlhé mesiace splodinami a dymom. Pretože mrak neprepustil slnečné lúče, tak celá Európa, ale aj podstatná časť Ázie, doslova stmavli a teploty v lete klesli k 1,5 až 2,5 stupňa Celzia. Na mnohých miestach aj cez leto snežilo.
Nízke teploty zničili všetku úrodu nielen v Európe, ale aj v Číne alebo Mezopotámii, čo viedlo ku hladomoru. Navyše v rokoch 540 a 547 nasledovali ďalšie dve erupcie, ktoré situáciu znovu zhoršili. V roku 541 k tomu prepukla epidémia takzvaného Justiniánského moru, ktorá zabila polovicu populácie vtedajšej byzantskej ríše.
Hospodárska stagnácia trvala takmer celé jedno storočie. Až okolo roku 640 našli odborníci, ktorých viedol profesor Paul Mayewski z univerzity v americkom Maine, vo vzorkách ľadovca prímesi olova, čo podľa nich ukazuje na rozšírenie dolovania a tavenie striebra. Práve to potom viedlo k väčšiemu bohatstvu a prosperite starého kontinentu.
