Návrh plánuje podporiť hnutie Sme rodina. Avizovala to poslankyňa Petra Krištúfková počas odbornej konferencie o budúcnosti dôchodkov, ktorú zorganizovalo hnutie OĽaNO.
Na októbrovej schôdzi bolo hlasovanie o ústavnom návrhu odložené na nadchádzajúcu novembrovú schôdzu. Vtedy však plánovala návrh podporiť ĽSNS aj koaličná strana SNS, poslanci Mosta-Híd mali mať pri hlasovaní voľnú ruku, k návrhu sa však stavajú od začiatku kriticky. "My sme konzistentní už pol roka, stále si myslíme, že takýto parameter nepatrí do Ústavy SR," skonštatoval na konferencii podpredseda Mosta-Híd Ivan Švejna. Poslankyňa Sme rodina Krištúfková sa iba jednoducho vyjadrila, že poslanci hnutia podporia zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov.
Opozičná SaS je naďalej proti tomuto návrhu. "Naša pozícia je jasná, my sme proti zastropovaniu do Ústavy SR," doplnil líder liberálov Richard Sulík. Upozornil zároveň na to, že práve Smer-SD bol ten, ktorý odblokoval zvyšovanie veku odchodu do dôchodku.
Hnutie OĽaNO predostrelo vlastný návrh nastavenia dôchodkového veku. Hnutie stále trvá na tom, aby sa ľudia mohli slobodne rozhodnúť, či po odpracovaní 40 rokov pôjdu do dôchodku skôr. Ústavný návrh Smeru-SD neplánuje podporiť. "Zásadný rozdiel medzi našou alternatívou a návrhom Smeru-SD je ten, že pri našom návrhu to nespôsobí armagedon pre verejné financie," skonštatoval líder Obyčajných Igor Matovič. Zároveň po vyjadrení Krištúfkovej upozornil na to, že nastáva zlomová situácia, pretože Smeru-SD bude chýbať jeden hlas nezaradeného poslanca na to, aby ústavný návrh prešiel.
Na návrhy Smeru-SD a OĽaNO sa pozrela Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá vypočítala, že návrh Obyčajných má výrazne nižší vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Pri oboch však vidí určité riziká.
Návrh OĽaNO by mal podľa RRZ vplyv na hospodársky rast, ktorý by mohol byť slabší o 0,5 % HDP vplyvom zníženia zamestnanosti ľudí, ktorí predčasne odídu z trhu práce. Vyššie by boli aj penzijné výdavky, a to minimálne o 0,1 % HDP. Podľa RRZ časť negatívneho vplyvu by bola dôsledkom zmeny spôsobu krátenia dôchodku. "Návrh OĽaNO by mal výrazne nižší vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v porovnaní so zastropovaním dôchodkového veku," doplnil predseda RRZ Ivan Šramko. Rozpočtová rada vidí pri návrhu hnutia aj politické riziko do budúcnosti. Politici by mohli mať snahu zvyšovať dôchodcom ich nízke dôchodky napriek tomu, že sú nízke z dôvodu ich dlhšieho poberania. "Navrhovaná zmena môže byť spojená s výraznejšími zmenami správania pri rozhodovaní sa o veku odchodu do dôchodku," doplnil Šramko.
Pri návrhu Smeru-SD rozpočtová rada opäť skonštatovala, že ide o veľmi nákladné opatrenie do budúcnosti. "Zavedenie stropu spôsobí zhoršenie dlhodobej udržateľnosti, ktoré bude nutné kompenzovať," zhodnotil Šramko. Podľa rady bude negatívny vplyv na saldo verejnej správy predstavovať 1,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) za 50 rokov. Hrubý dlh by sa zvýšil o 80,2 % HDP, čo predstavuje nárast o 138 miliárd eur. Zhoršila by sa aj dlhodobá udržateľnosť verejných financií, a to o jedno percento HDP. "Slovensko nemá stále dlhodobo udržateľné financie. Potrebujeme opatrenia za 1,1 % HDP a dosiahnuť udržateľný štrukturálny prebytok verejných financií počas najbližšej dekády," skonštatoval Šramko. Postupne by museli vzrásť aj odvody do Sociálnej poisťovne.