Ten pritom nerieši utečencov či problematiku udeľovania azylu, ale jeho cieľom je dať pravidlá a nezáväzne stanoviť práva pre migrantov, ktorí cestujú po svete aj z dôvodu práce či štúdia. Týka sa tak desaťtisícov Slovákov, na čo upozorňuje minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (55). Ten však v tomto bode nemá podporu vlastnej strany Smer, ale ani SNS či opozície. Čo tak rozdeľuje spoločnosť? Lajčáka masívny odpor proti deklarácii šokoval. „Nie je to o tomto dokumente. Všetci si riešia preferencie. Všetci si riešia malú zápecnícku domácu politiku,“ rozčúlil sa Lajčák.
Po svojich slovách, že ak sa Slovensko postaví proti migračnému paktu, tak je pripravený opustiť stoličku ministra, prišiel prezentovať svoj postoj aj pred poslancov do parlamentu. „Nie je to Biblia, my si povieme, čo chceme robiť a čo nie. Suverenita štátov je v dokumente výslovne potvrdená. Nevyžaduje sa žiadny podpis dokumentu, bude prijatý v každom prípade, väčšina štátov sveta ho podporuje. Pakt nepodporuje migráciu, ani na ňu nenabáda - ilegálnu migráciu treba potláčať, legálnu treba regulovať,“ hovoril nahnevaný Lajčák pred poslancami. Pripomínal, že tí, ktorí zneužívajú tento text na populistické vyjadrenia, ho zrejme nepochopili.
„Ja bojujem za Slovensko, text neobsahuje nič, čo by bolo pre krajinu neprijateľné,“ dodal Lajčák. Tvrdí, že navrhuje, aby sme sa zúčastnili na konferencii v Marrákeši. „Lepšie je vyjadriť svoj postoj tam a to tak, aby nás počul celý svet,“ skonštatoval. Reagoval tak na šéfa SNS Andreja Danka, ktorý navrhol, aby sme sa na žiadnom rokovaní nezúčastnili. Zahraničný výbor, na ktorom šéf diplomacie vystupoval, však odporučil parlamentu, aby prijali uznesenie, ktorým požiadajú vládu o odstúpení Slovenska z procedúry prijímania paktu.
Lajčák totiž nemá so svojimi stanoviskami podporu ani u svojho šéfa Roberta Fica. „Pakt nie je v súlade s národnou migračnou politikou SR Je síce právne nezáväzný, ale politicky je to veľmi silný dokument,“ hovorí predseda Smeru. Podobné výhrady okrem koaličných partnerov vyhlasuje aj opozícia na čele s SaS a Sme rodina. „Naozaj článok 7 hovorí, že migračný pakt je nezáväzný. No pýtam sa o čo teda ide, keď Migračný pakt OSN je nezáväzný a nevyplývajú z neho žiadne záväzky?“ hovoril Sulík.
Krajiny hľadajú terče
Analytik Asociácie pre medzinárodné otázky Tomáš Jungwirth vysvetľuje, že väčšina argumentov, ktoré sa objavujú vo verejnej diskusii, sú dezinterpretácie alebo úplné nezmysly. „Začínajúc tým, že ten dokument je právne záväzný, alebo to, že vedie k povinnosti pre európske krajiny prijímať utečencov z Afriky. Nič z toho nie je pravda. Krajiny, ktoré od tohto dokumentu odstupujú, tak robia z vnútropolitických pohnútok a v kontexte potreby hľadať ďalšie terče, aby sa ich predstavitelia mali do čoho politicky opierať,“ hovorí expert.
Zároveň pripomína, že sú tam veci, ktoré možno kritizovať, ako je samotná vymožiteľnosť textu, a za racionálnu považuje polemiku o tom, že pakt nerozlišuje medzi legálnou a nelegálnou migráciou. „Nie je však možné, aby si tieto veci riešil každý štát sám bez ohľadu na tie ostatné. Najviac znepokojujúce je, že odmietnutie sa deje na základe nepravdivých alebo zavádzajúcich argumentov,“ zakončil Jungwirth.
Hlavné sporné body dokumentu
1. Záväznosť dokumentu
Dokument výslovne uvádza, že je nezáväzný, takto sa štáty medzi sebou (vrátane Slovenska) dohodli, nie je dôvod to spochybňovať. Ten, kto naozaj rozumie medzinárodnému právu, to z textu dokumentu aj pochopí.
2. Text stiera rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou
V dokumente sa jasne píše, že štáty môžu rozlišovať nedzi legálnym a nelegálnym štatútom migrácie a určujú si vlastné opatrenia na realizáciu globálneho rámca.
3. Dokument prinesie Slovensku povinnosť prijať migrantov
Toto je podľa Števulovej vyslovené klamstvo. Globálny kompakt sa netýka utečencov, nijako nerieši kvóty, ale otázky späté s ľuďmi, ktorí sa po svete premiestňujú z iných ako azylových dôvodov, teda z dôvodu práce, rodiny, podnikania, štúdia alebo pre klimatické zmeny či iné dôvody. Je to komplexný dokument, ktorý sa snaží zahrnúť všetky formy migrácie okrem utečeneckej.
Ako sa k paktu stavajú iné krajiny?
Austrália
Konzervatívna vláda vyhlásila, že pakt by mohol podporiť „ilegálne“ prisťahovalectvo do krajiny. Austrália má tvrdú protiimigračnú politiku a utečencov na lodiach smerujú do zariadení na ostrovoch Nauru a Manus.
Nemecko
Kancelárka Merkelová vyhlásila, že je v záujme Nemecka podporiť pakt. Podľa nej zaručí mnohé z podmienok, ktoré už v Nemecku existujú. Očakávajú, že nezáväzný dokument obmedzí prílev migrantov do Nemecka.
Česko
Vláda na čele s Andrejom Babišom povedala, že Česku prekáža to, že sa do dokumentu nedostali niektoré jeho priority, okrem iného jasné rozlíšenie medzi legálnymi a nelegálnymi migrantmi.
Rakúsko
Kancelár Kurz oznámil, že majú zásadné obsahové výhrady, podľa nich dohoda nepomáha riešiť migračné otázky a ohrozuje suverenitu vo veci zahraničnej politiky.
Maďarsko
Južní susedia odstúpili od paktu s tým, že dokument je v rozpore s bezpečnostnými záujmami krajiny. Podľa maďarského šéfa diplomacie je „v rozpore so zdravým rozumom“.
Poľsko
Nesúhlas s paktom odôvodnila Varšava záujmami národnej suverenity. Dokument podľa nich nespĺňa požiadavky Poľska na „silné garancie suverénneho práva rozhodovať, koho krajiny prijmú na svoje územie, a na rozlišovanie medzi legálnou a nelegálnou migráciou“.
USA
Spojené štáty sa z rokovania stiahli v decembri, lebo dohoda je podľa nich nezlučiteľná s migračnou politikou.
Izrael
Izraelský premiér Netanjahu povedal, že sú odhodlaní chrániť svoje hranice pred nelegálnymi migrantmi.
