Cieľom, ako povedal vo štvrtok na stretnutí s médiami jeho štátny tajomník Branislav Ondruš, je predstaviť výchovným a kariérnym poradcom v školách najnovšie výsledky prognóz dopytu na trhu práce. Podľa jeho slov práve títo odborníci by mali vedieť poradiť žiakom základných a študentom stredných škôl pri ich rozhodovaní o budúcom povolaní s ohľadom na potreby hospodárstva. Stále totiž vychádzajú zo škôl absolventi v odboroch, o ktoré na trhu práce nie je záujem a končia na úradoch práce.
Prognóza vývoja potrieb trhu práce, ktorú vypracovala spoločnosť Trexima, podrobne analyzuje celkovú situáciu a predpovedá vývoj na najbližších päť rokov. Každoročne sa bude aktualizovať podľa vývoja trhu práce. Podľa prognózy Slovensko bude do roku 2023 potrebovať 514.000 nových pracujúcich. Až 60 % z nich nahradí odchádzajúcich z trhu práce, predovšetkým do starobného dôchodku. Pracovné príležitosti budú vznikať najmä v priemysle, obchode, vzdelávaní, zdravotníctve, doprave a stavebníctve. Z regionálneho hľadiska bude s 90.000 pracovnými príležitosťami dominovať Bratislavský kraj, za ním Nitriansky s očakávaným počtom dodatočných pracovných príležitostí na úrovni 70.000. Najmenej pracovných miest bude do roku 2023 vytvorených v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, a to na úrovni 50.000 až 55.000.
Rezort práce vníma a oceňuje snahu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zvýšiť kvalitu, regulovať kvantitu a prispôsobiť štruktúru vzdelávacieho systému reálnym potrebám spoločnosti. Od roku 2014 tomu napomáha národný projekt MPSVR Prognózy vývoja na trhu práce v SR. Jeho prvou etapou sa začalo budovanie efektívneho systému zberu, analýz a hodnotenia informácií o potrebách trhu práce a uplatnení absolventov.
V rámci projektu sa po prvý raz definovali potreby trhu práce a začala sa vyhodnocovať uplatniteľnosť absolventov v štruktúre pre rozhodovanie samosprávnych krajov. Nadväzujúci národný projekt Prognózy vývoja na trhu práce v SR II v strednodobom horizonte piatich rokov (do roku 2023) kvantifikuje potreby trhu práce a sleduje uplatniteľnosť absolventov na vyššej úrovni. Do rozhodovacích procesov boli doplnené ďalšie rozšírenia, námety na inovácie a skvalitnenie systémov prognóz a tiež dopyt po pravidelnej aktualizácii výsledkov v súvislosti s vývojovými tendenciami. Tieto vylepšujúce prvky umožnia komplexné hodnotenie uplatniteľnosti absolventov.
