Agentúra DPA vo svojej správe konštatovala, že počet migrantov, ktorí prichádzajú do Európy, v porovnaní s kritickými rokmi 2015-16 síce výrazne klesol, ale migračná politika zostáva prioritou v celej EÚ, kde krajiny ako Taliansko a Rakúsko majú vo vládach zástupcov politických strán odmietajúcich migrantov.
Clintonová v rozhovore vyslovila názor, že krajne pravicové sily svojho času využili nekontrolovateľný prúd imigrantov na to, aby argumentáciou na túto tému posilnili svoje šance vo voľbách. Okrem toho imigrácia bola podľa Clintonovej hnacou silou pre odchod Británie z EÚ.
Brexit pritom Clintonová označila za "najväčšie národné ekonomické sebapoškodenie v moderných dejinách", ktoré bolo "do značnej miery" vyvolané prisťahovalectvom. V rozhovore Clintonová uviedla, že obdivuje "veľmi veľkorysý a súcitný prístup" k migrácii, ktorý prejavili lídri ako nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová. Európa však podľa Clintonovej už "splnila svoju úlohu" a mala by sa teraz venovať rozptyľovaniu obáv svojich občanov vo veci rasy a identity.
Upozornila, že práve tento druh obáv využíva americká administratíva prezidenta Donalda Trumpa. Pripustila, že niektorí ľudia v USA sú takí, že "chcú vedieť, čo robiť, kam smerovať a ako žiť" a "poznať len jednu stranu reality". Tento stav však Clintonová označila za "vážnu hrozbu pre našu slobodu a naše demokratické inštitúcie. Preniklo to do hĺbky a zašlo ďaleko". V tejto súvislosti vyzvala urobiť všetko pre skoncovanie s týmto stavom.
Povedala tiež, že politici by nemali uchyľovať k útokom na médiá ani na svojich politických súperov, aby takto podporili svoje ciele. V rozhovore Clintonová zaútočila aj na Trumpa, keď vystríhala pred "hľadaním finančnej a politickej pomoci u Ruska" na podporu politických strán a hnutí.
