Manželka spisovateľa Ľubomíra Feldeka (82) a mama piatich detí však flintu do žita nehádže a k diagnóze sa postavila pragmaticky. Podstúpila operáciu a teraz absolvuje ďalšiu liečbu. Podľa toho, čo povedala v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa, je odhodlaná tento náročný boj vyhrať.
Začiatkom leta ste priznali, že ste si objavili hrčku na prsníku a, žiaľ, bola to rakovina. Čo vám preletelo hlavou, keď ste sa dozvedeli diagnózu?
Nevykoľajilo ma to. Nič ma nebolelo, bola som plná sily, tešila som sa zo života. O seba som sa nikdy nebála, vždy som mala a stále mám strach o svojich blízkych. Pomyslela som si, že jedna hrčka, nech sa akokoľvek volá, ma nemôže dostať z dobrej nálady.
Navonok sa človek po takejto informácii môže držať statočne, ale dá sa byť hrdinom, keď vám oznámia, že nádor je pozitívny?
Nie som hrdinka, ale viem, že dnes je veľké množstvo žien s podobným problémom. Pomyslela som si, že čo sa má stať, sa stane, a bol by v tom čert, aby som práve ja mala na túto diagnózu doplatiť životom. Hovorí sa, že každá choroba je v hlave a ja som si ju do hlavy nepustila.
Pôsobíte ako večná optimistka, aj ťažké životné situácie ste vždy komentovali tak trochu s humorom. Ako ste sa postavili k tomu, že začínate liečbu, ktorá asi nebude prechádzka ružovou záhradou.
Netušila som, čo liečba nádoru prináša... Bála som sa, že bude dlho trvať a bude to strata času. Mám veľa roboty a nechcelo sa mi tráviť čas po nemocniciach.
