Ten v novinke stvárnil jej otca. „Keď mal voľno, šiel si ľahnúť do karavanu a povedal mi, že ‘Keď budeš staršia, Judit, tak to pochopíš. Na nakrúcaní, keď môžeš sedieť, tak seď a keď môžeš aj ležať, tak lež!‘,“ zaspomínala si s úsmevom na tvári.
Bárdos s Geišbergom nespolupracovala pred rokom po prvý raz. Kedysi dávnejšie sa už totiž stretli i v Slovenskom národnom divadle. „Vtedy som bola ešte študentka a len sme sa tak vedľa seba mihli, no dodnes som si zapamätala, ako pán Geišberg prišiel hneď za mnou a povedal mi, aby sme si tykali. Nedal mi pocítiť, že som ešte začiatočník a nič som ešte nedosiahla, hneď ma bral ako rovnocennú partnerku a kolegyňu,“ prezradila mladá Bratislavčanka, ktorá si na obľúbenom hercovi takmer okamžite všimla i ďalšiu sympatickú črtu.
„Ja som totiž nikdy ani nevnímala, že má nad šesťdesiat. Tým, že bol taký rebel alebo, dá sa povedať, človek s výraznou osobnosťou, ako keby vôbec nebolo cítiť, že je iná generácia. On jednoducho vedel zapadnúť, respektíve on ani nepotreboval zapadnúť, všade bol a chápal starších aj mladších a mal so všetkými rovnocenný vzťah. To som postrehla už ako študentka. Nedal mi vôbec pocítiť, že ho musím nejako uctievať alebo rešpektovať. Samozrejme som ho rešpektovala, ale vtedy to bol taký veľmi príjemný pocit. Veľmi dobre to padne každému, kto príde do divadla, kde sú úplne noví ľudia a niekto sa mu zrazu úplne kamarátsky prihovorí. A to bol Marián,“ poznamenala herečka. „Jeho odchod je veľká strata, a nielen pre umelecký svet, ale aj ľudsky. Myslím, že tu bude veľmi chýbať,“ povedala.
