Po dvoch rokoch od vraždy prokurátori obžalovali 28 osôb vrátane samotného Gülena a ďalších popredných členov jeho tzv. Fethullahovej teroristickej organizácie (FETÖ). Materiály obžaloby má už v rukách súd v Ankare, uviedla Anadolu.
Podľa nej sú dotyčné osoby obžalované z porušenia ústavného poriadku, členstva v ozbrojenej teroristickej skupine a úmyselného zabíjania s cieľom šíriť teror. Okrem toho sa v obžalobe uvádza, že atentát bol provokáciou zameranou proti vzťahom Turecka s Ruskom.
Kariérny diplomat Andrej Karlov, ktorý dlhé desaťročia pôsobil v Severnej i Južnej Kórei a veľvyslancom v Turecku sa stal v roku 2013, bol smrteľne postrelený 19. decembra 2016, keď v jednej z galérií v Ankare príhovorom otváral výstavu ruských fotografov.
Páchateľom útoku bol 22-ročný príslušník tureckej poriadkovej polície Mevlüt Mert Altintaš. Ten po svojom čine vykrikoval islamistické heslá, odsudzoval Rusko za účasť na vojenských operáciách v susednej Sýrii a hovoril o pomste za krviprelievanie v sýrskom meste Aleppo. Policajti ho následne usmrtili, predtým však stihol postreliť ešte tri osoby.
K zodpovednosti za vraždu Karlova sa vtedy prihlásila ozbrojená koalícia Džajš al-Fatah, ktorej členom je aj džihádistický Džabhat Fath aš-Šám (Front dobytia Sýrie), známy predtým ako Front an-Nusra.
Ankara obviňuje Gülena, ktorý žije v exile v USA od roku 1999, aj z neúspešného pokusu o vojenský prevrat v Turecku z júla 2016. Najdramatickejšia bola situácia v Istanbule a Ankare. Počas prevratu prišlo o život 250 ľudí a viac ako 2000 utrpelo zranenia. Turecko žiada o vydanie Gülena, ktorý však akúkoľvek svoju účasť na pokuse o prevrat popiera.
V Turecku po pokuse o prevrat prebiehajú politické čistky. Tieto zásahy kritizovali západní spojenci Turecka. Kritici prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana ho obviňujú, že zmarený puč využíva ako dôvod na potláčanie opozície. Turecko tvrdí, že tieto opatrenia sú nevyhnutné v súvislosti s hrozbami pre národnú bezpečnosť.
