Jeden z nich je súčasťou toho civilného, ďalšie štyri sú nad obcou v slovensko-poľskom pohraničí. Ako TASR informoval predseda Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy Martin Drobňák, k ich finálnej podobe a rozmiestneniu sa pristúpilo až po prvej svetovej vojne, a to z dôvodu, že v katastri obce evidovali veľmi veľa roztrúsených hrobov. "Starostlivosť o tieto pietne miesta bola pomerne náročná, takže žandárska stanica, ktorá zabezpečovala ich údržbu a taktiež evidenciu, sa začiatkom 20. rokov minulého storočia rozhodla, že pripraví plán exhumácií a následného vybudovania komplexu cintorínov, aby sa ušetrili finančné prostriedky a zjednodušila sa starostlivosť o tieto hrobové miesta," vysvetlil.
Kataster Čertižného rozčlenili do piatich samostatných okruhov a v každom z nich sa vybralo jedno miesto, kde bola masová šachta alebo zhluk niekoľkých hrobov, a tie zvyšné sa na tieto lokality prenášali. Robilo sa tak postupne, najmä v lete roku 1922. "Existuje k tomu pomerne presná evidencia. Keď sme spracovávali históriu týchto vojnových cintorínov, mali sme možnosť nahliadnuť do exhumačných máp, k dispozícii boli náčrty, ale aj exhumačné protokoly, takže žandárska stanica si vtedy spravila svoju prácu veľmi precízne," skonštatoval Drobňák.
Na cintorínoch sú pochovaní vojaci rakúsko-uhorskej a ruskej armády. Nie všetky hroby však boli podľa jeho ďalších slov exhumované, preto počet tých, ktorí zahynuli, je pravdepodobne vyšší ako ten, ktorých pochovali. Predseda KVH Beskydy spomenul, že ďalšie hroby sa nachádzajú aj na území Poľska. "To, že sú cintoríny umiestnené na značenej turistickej trase, ktorá vedie po hranici, ich do budúcna predurčuje na to, aby boli aj kultúrno-historickou zaujímavosťou tohto regiónu," uzavrel. Správu a údržbu cintorínov má na starosti obec, ktorá v tejto súvislosti spolupracuje s miestnymi poľovníkmi.
