Dávnoveký štvornohý predchodca dnešných cicavcov bol veľký asi ako slon a živil sa rastlinou stravou, ktorú spásal rohovitými zobákom. O objave informovali poľskí paleontológovia v aktuálnom vydaní časopisu Science. "Domnievame sa, že je to jeden z najmenej očakávateľných fosílnych nálezov z obdobia triasu v Európe," uviedol jeden zo spoluautorov štúdie, Grzegorz Niedzwiedzki, ktorý pôsobí na univerzite vo švédskej Uppsale.
Podľa neho nález dokazuje, že v tomto období pred približne 205 miliónmi až 210 miliónmi rokov na Zemi okrem dinosaurov ešte hojne žili aj therapsidi, teda plazy, ktoré sa rozšírili najmä počas prvohôr a v prvej polovici druhohôr. Do tejto chvíle sa vedci domnievali, že therapsidi vyhynuli už oveľa skôr. Nový druh therapsida poľskí objavitelia pomenovali Lisowicia Bojan podľa miesta nálezu blízkosti juhopoľských Lisowic a na počesť nemeckého prírodovedca Ludwiga Heinricha Bojanusa.
"Objav Lisowicia mení naše poznatky o najstaršej histórii (živočíšnej skupiny) dicynodontov, príbuzných cicavcov z obdobia triasu. Vzbudzuje ale ďalšie otázky, ktoré sa týkajú toho, prečo tieto živočíchy a dinosaury dorastali do tak obrovských veľkostí," uviedol druhý z autorov článku, Tomasz Sulej z poľskej Akadémie vied. Podľa neho sa takto dôležitý objav nového druhu vedcovi pošťastí raz za život. Obrí therapsid z Lisowic podľa vedcov dorastal až do dĺžky 4,5 metra, do výšky 2,6 metra a vážil okolo deviatich ton.
Okrem mohutných končatín a silného chvosta bol rozpoznateľný vďaka rohovitému zobáku. "Lebka a čeľuste druhu Lisowicia boli vysoko prispôsobené: boli bez zubov a papuľa mala podobu rohovitého zobáka podobne ako u korytnačiek či niektorých dinosaurov," opísal Niedzwiedzki. Stavovce Lisowicia obývali európsku pevninu spoločne s najstaršími sauropodnými dinosaurami, ako boli obrie bylinožravce brachiosaurus či diplodocus. Ich prvé fosílne pozostatky sa v Hornom Sliezsku našli už v roku 2005, od tej doby paleontológovia odkryli viac ako 1000 kostrových nálezov.
