A začína byť problém s vodou. Niežeby jej bolo málo, ale nepadá z oblohy, tak ako sme boli zvyknutí.
V odbornom časopise Zborník geofyzikálnych výskumov (Geophysical Research Letters) zverejnili pred pár dňami šokujúcu štúdiu. Až 50 % všetkých zrážok padne na zem v priebehu iba 12 dní! Zozbierané údaje prekvapili aj samotných výskumníkov, ktorí čakali, že polovica zrážok by mohla spadnúť v priebehu asi mesiaca. Pravda je však taká, že najdaždivejších dní je o viac ako polovicu menej. Čo to znamená? Že zrážky sú koncentrované do krátkeho obdobia a daždivé dni sú ešte daždivejšie, ako kedysi bývali. Výskum tiež ukázal, že 12,5 % z celoročného úhrnu spadne v priebehu iba dvoch dní!
No a veľmi podobné je to aj na Slovensku. Prší inak, než to bývalo po desaťročia. „Zrážky sa v súčasnosti nevyskytujú tak pravidelne, ako sme boli zvyknutí, a od toho sa odvíja veľmi veľa problémov. Nepravidelnosť spôsobuje, že niektoré regióny môžu dočasne trpieť nedostatkom zrážok a suchom,“ hovorí klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ.
Pribúda zrážok v zimePodľa klimatológa nie je ani tak problém, koľko zrážok spadne v priebehu roka. Priemerné množstvo sa až tak nemení. Lenže pribúda zrážok v zimnom období a ubúda ich v lete a na jar, keď ich príroda najviac potrebuje.
„Dôležitým momentom je aj to, že zrážky, ktoré padajú v lete, majú prevažne pôvod v búrkach. Znamená to, že nemajú veľkopriestorový a trvalý charakter, ako to kedysi u nás bývalo samozrejmosťou. Búrkové lejaky sú intenzívne, naprší aj niekoľko desiatok milimetrov zrážok, ale pôda, príroda ich nezužitkuje tak, ako keby pršalo po celý deň alebo dva dni. Väčšinou voda odtečie do riek alebo sa vylejú z koryta potoky a robí to škody,“ vysvetľuje Faško.
„V konečných bilanciách potom musíme napríklad konštatovať, že v Podunajskej nížine na niektorých miestach v priebehu tohto leta napršalo takmer 300 milimetrov zrážok, ale počas väčšiny obdobia región aj tak trpel suchom. A to je práve spôsobené tým, že zrážky spadli len v priebehu 25 dní a neboli rozložené na dlhšie obdobie ako v minulosti.“ Podľa klimatológa sa práve takto prejavuje zmena globálnej klímy, ktorej čelí celé ľudstvo.
Sneh nevydržíAké sú suché letá, tak v posledných rokoch nestoja za veľa ani zimy. Kedysi sa na Slovensku počas zimy v každom regióne vytvorila snehová pokrývka aspoň na krátky čas. Na konci 20. storočia však už boli meteorologické stanice, ktoré nezaznamenali ani jeden deň so snehovou pokrývkou!
„A takýchto regiónov pribúda. Ak sa aj snehová pokrývka vytvorí, tak sa hneď roztopí, a tak to ide dokola. Keď sa udrží, zvyčajne je tenká a na konci zimy alebo na začiatku jari sa s oteplením sneh rýchlo topí. Preto aj otepľovanie prebieha rýchlejšie ako v minulosti. Je menej zrážok, začne sa výrazne otepľovať a vytvárajú sa podmienky na vznik sucha, čo môže potom pretrvávať po celé leto až do jesene.“
Je vody dosť?
Odbor podzemných vôd v Slovenskom hydrometeorologickom ústave už osem rokov monitoruje vplyv sucha na podzemné vody a údaje sú prístupné aj verejnosti. „Na Slovensku monitorujeme približne 1 500 objektov, kde sledujeme buď kolísanie hladiny podzemnej vody, alebo výdatnosť prameňov. Z týchto objektov sa potom vyhodnocuje vplyv sucha na podzemné vody. Tento rok bol zrážkovo v norme, ale čo sa týka podzemných vôd, tam sme skôr na podpriemerných hodnotách, ale zase nad minimálnymi hodnotami,“ spresňuje hydrológ Ján Gavurník.
„Dá sa povedať, že Slovensko má vody dosť, nevýhodou je jej nerovnomerné rozloženie na našom území. Sú oblasti, kde je vody nadbytok, a sú aj také, kde jej je nedostatok a je jedno, či je vlhký, alebo suchý rok. Patrí sem juh stredného Slovenska, Kysuce a časť východného Slovenska, kde sa z toho dôvodu využívajú na zásobovanie obyvateľstva vodou vodárenské nádrže s povrchovou vodou.“
Podľa Gavurníka sú to oblasti, kde geologická stavba neumožňuje vytváranie väčších zásob podzemných vôd. Vodárenské nádrže sa budujú v horných častiach povodí, mimo osídlenia a priemyselnej činnosti v zalesnených oblastiach, aby nedošlo k negatívnemu ovplyvneniu kvality vôd.„Evidujeme pokles podzemných vôd, ale minulý rok bol v tomto smere ešte horší ako tento. August, september minulého roka sme zaznamenali v mnohých objektoch prekročenie dlhodobých minimálnych hodnôt. Tento rok je na tom o niečo lepšie, minimálne hodnoty neboli zaznamenané,“ dodáva hydrológ.
Suché studne
Aj toto leto sa stalo, že na mnohých miestach vyschli studne. „Na Žitnom ostrove je voda len niekoľko metrov pod terénom. Ak sa vykope studňa v dostatočnej hĺbke, podzemná voda je k dispozícii bez ohľadu na to, či je vlhko, alebo sucho. Sú však oblasti, kde prúdenie vody prebieha v puklinovom prostredí a v čase sucha sa môžu vyskytnúť lokality, kde studne vyschli. V takýchto prípadoch veľakrát nepomôže ani ich prehĺbenie,“ vysvetľuje Gavurník.
Ak sa pozrieme na hodnoty podzemných vôd spred týždňa, zistíme, že relatívne nasýtenie v povrchovej vrstve pôdy (0 - 40 cm) dosahovalo najnižšie hodnoty 20 - 30 % v okolí Nových Zámkov a Komárna. Tam je teda pôda najsuchšia, pritom sú to poľnohospodárske oblasti s vysokým podielom rastlinnej výroby! Na Podunajskej a Východoslovenskej nížine to bolo 30 - 40 %.
V celom profile (0 - 100 cm) má približne tretina nášho územia nasýtenie nižšie ako 50 %. Najnižšie hodnoty 20 - 30 % sú na juhovýchode krajiny a na Záhorí. Ak je nasýtenosť pôdy pod 50 %, je nutné, aby ju poľnohospodári zavlažovali. Pritom ak klesne pod 10 %, dochádza k vädnutiu vegetácie. Optimálne je, ak sa nasýtenosť pôdy nachádza v rozmedzí 50 - 90 %.