Ukrajinský parlament v pondelok večer schválil vyhlásenie stanného práva a vyzýva spojencov na ďalšie protiruské sankcie. Aké scenáre vývoja napätej situácie medzi Kyjevom a Moskvou môžeme očakávať?Zamrznutý konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa znova začína vyostrovať. Po nedeľnej zrážke ukrajinského remorkéra s ruskou loďou, po ktorej ruské špeciálne jednotky zadržali tri ukrajinské lode a 23 námorníkov, je situácia stále napätá.
K roztržke prišlo v Kerčskom prielive, cez ktorý sa chceli ukrajinské plavidlá presunúť do prístavu Mariupoľ v Azovskom mori. Rusi tu v máji tohto roka dokončili most spájajúci anektovaný polostrov Krym s ruskou pevninou, ktorý výrazne skomplikoval námornú prepravu z ukrajinského prístavu Mariupoľ, keďže väčšie lode ho nedokážu podplávať. Po zadržaní ukrajinských plavidiel Rusi Kerčský prieliv úplne zablokovali, za čo ich Kyjev obvinil z porušenia medzinárodného práva.
Ukrajinský parlament reagoval na vypätú situáciu a schválil výnos o stannom práve prezidenta Petra Porošenka, ktorý v desiatich pohraničných regiónoch krajiny zaviedol výnimočný stav na 30 dní. Jeho súčasťou je čiastočná mobilizácia armády, ktorá je už od nedeľe v plnej bojovej pohotovosti, a posilnenie protivzdušnej obrany. „Vôbec to neznamená, že by Ukrajina začala akékoľvek útočné akcie. S nikým sa nechystáme bojovať. Vojnový stav sa vyhlasuje výhradne kvôli obrane,“ vysvetlil prezident Porošenko, že vyhlásenie výnimočného stavu neznamená vyhlásenie vojny.
„Dôležité je, aké čiastkové opatrenia nastanú - je to otázka slobody zhromažďovania, otázka volebných mítingov. Tie opatrenia sú však naviazané len na región, ktorý bezprostredne súvisí s konfliktom, takže bežný Kyjevčan by to nemal pocítiť. Lebo v rámci toho sa dá spraviť všeličo - dá sa zobrať auto pre armádu či nasťahovať regiment vojakov do bytu,“ vysvetlil politológ Svetozár Krno.
Berlín má dohovoriť Porošenkovi
Ruský prezident Vladimír Putin označil konflikt v Kerčskom prielive za provokáciu zo strany Ukrajiny a vyjadril vážne znepokojenie nad vyhlásením stanného práva. Nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú vyzval, aby dohovorila ukrajinskému prezidentovi. „Berlín dokáže vyvinúť na ukrajinské úrady tlak, aby ich odradil od ďalšieho nezodpovedného konania,“ vyhlásil Putin.
Európska únia aj Severoatlantická aliancia vyjadrili v konflikte podporu Kyjevu, líder USA Donald Trump sa však vyjadril zdržanlivejšie a vyzval hlavne na uvážené riešenie konfliktu. „Nie je to dobré, nie sme z celej tej veci nadšení,“ povedal Trump. Kyjev požaduje od Kremľa návrat zadržaných lodí aj námorníkov. Ukrajinský parlament tiež vyzval námorné mocnosti, aby do regiónu Azovského mora vyslali bojové plavidlá s cieľom odvrátiť ďalšiu ruskú eskaláciu napätia.
Zákonodarcovia z Kyjeva tiež požadujú od medzinárodného spoločenstva pritvrdenie protiruských sankcií. Podľa analytika Pavla Havlíčka je prístav Mariupoľ pre Ukrajinu významný a jeho blokádou získali Rusi ďalšiu páku na Ukrajinu. „Z hľadiska ekonomiky tieto prístavy sú veľmi dôležité, z hľadiska zásobovania uhlím či rudou. Sú to strategické kľúčové prístavy nielen pre ekonomiku, ale z hľadiska vojenskej oblasti a všeobecne zásobovania obyvateľstva,“ dodal Havlíček.
3 scenáre vývoja sporu
1. Eskalácia konfliktu
Konflikt sa vyostrí a obe strany budú tlačiť na silové riešenie problému. Z priestoru Azovského mora sa môže konfl ikt presunúť aj do ďalších nepokojných oblastí rusko-ukrajinského pohraničia. Konfl ikt lodí vyústi do otvoreného vojenského konfl iktu medzi oboma stranami. Tento scenár nie je pravdepodobný.
2. Zmiernenie situácie
Pod tlakom Európskej únie, NATO a ďalších medzinárodných inštitúcií dôjde k zmierneniu situácie a Rusko sa s Ukrajinou dohodne. To, čo sa bude musieť riešiť, je zajatie tých 26 ukrajinských námorníkov a vrátenie zadržaných lodí. Rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sa určite v nejakom formáte budú konať.
3. Udržanie statusu quo
Zostane to ako zamrznutý konfl ikt a obnoví sa status quo spred víkendovej roztržky v Kerčskom prielive. Súperenie bude prebiehať skôr v diplomatickej rovine ako vo vojenskej a nebude sa riešiť ľahko, pretože Rusko ani Ukrajina nebudú chcieť ustúpiť zo svojich pozícií. Môžeme očakávať dlhú diplomatickú bitku s občasnými výbuchmi konfliktu, ako ten posledný v Azovskom mori v nedeľu.
Doma získavajú Porošenko aj Putin
Svetozár Krno, vedúci Katedry politológie a euroázijských štúdií na FF UKF v Nitre - Ja teraz nechcem povedať, kto je v práve v tom konfl ikte priamo na mori, ale opatrenia na Ukrajine sú robené ani nie veľmi pre potenciálnych spojencov v západnej Európe a NATO a nie je to adresované ani samotnému Kremľu.
Na Ukrajine sa blížia prezidentské a parlamentné voľby a popularita prezidenta Porošenka veľmi klesla. Preto je to skôr adresované jeho voličom s odkazom, že je to prezident, ktorý vie konať, ktorý sa vie zastať. Ruská strana chce tiež ukázať, že je pánom toho, čo ona považuje za svoje.
Putin má síce vysokú podporu, ale pri návrhu dôchodkovej reformy mu klesla a dosť zásadne. On sa tiež nemôže ukazovať ako človek, čo nič nerobí. To nie je víťazstvo Putin kontra Porošenko, alebo naopak, ale je to víťazstvo oboch voči svojim vnútorným oponentom. Obaja získajú časť stratených voličov.
