Obávajú sa aj možného povolania v prípade skutočného vyhlásenia vojny. „Keď by bola mobilizácia, tak závisí od situácie a toho, ako sa bude stupňovať hrozba. Vychádzam z toho, že by platila pre všetkých, aj tých, ktorí žijú v zahraničí a mali by nastúpiť do armády. Ale donucovacie prostriedky na to sú minimálne,“ povedal analytik Juraj Krúpa.
Vyhovuje to prezidentovi
Anton (18), študent v Prešove
Niekomu to náramne vyhovuje. Prezident zostane prezidentom, kým bude trvať vojnový stav.
Do armády pôjdu kamaráti
Dimitrov (18), študent v Prešove
Rusi to vyprovokovali a máme vojnový stav. Je to veľmi smutné. Možno do armády odvedú našich kamarátov. Nás sa to našťastie zatiaľ netýka, lebo ešte nemáme 20 rokov.
Nvrátil by som sa na Ukrajinu
Bogdan Temkach (37), futbalový tréner detí
Na Slovensku žijem dva roky s manželkou a tromi deťmi. Vnímam to ako obchodnú vojnu. Určite by sme sa mali ale zaujímať, čo bude teraz s Ukrajincami, ktorých zajali Rusi. Určite by som sa nevrátil na Ukrajinu. Nemyslím si, že by malo zmysel zobrať zbraň do ruky a ísť bojovať, keďže vidím, ako sa tam situácia vyvíja posledné štyri roky. Ak by sa mi niečo stalo, kto by sa potom postaral o rodinu a budúcnosť mojich detí?
Som na ukrajinskej strane
Máša (18), študentka v Prešove
Bývam v tesnej blízkosti Čierneho a Azovského mora. Nechápem, prečo vyhlásili vojnový stav. Na Ukrajine sa totiž vôbec nič nedeje s výnimkou Doneckej a Luhanskej oblasti je v celej krajine pokoj. A ja teraz nemôžem cestovať za rodičmi, lebo ma tam nepustia. Navyše vraj počas vojnového stavu vypnú aj internet. Tak neviem, ako s nimi budem komunikovať. Rodičia sú z toho všetkého šokovaní. Stojíme však pevne na ukrajinskej strane. Sme Ukrajinci.
Priatelia budú musieť narukovať
Alina (18), študentka v Prešove
Politicky tomu nerozumiem. Ale prečo nemôžeme konečne mať pokoj? Prečo nemáme mier? Je nám to veľmi ľúto. Ja som zo Zakarpatskej Ukrajiny. K nám asi priamy konflikt nikdy nedorazí. Ale mám kamarátov, ktorí sa boja, že budú musieť narukovať. Boja sa o svoje rodiny.
