Je v bratislavskom Múzeu dopravy pri príležitosti 100. výročia osláv Československa a potrvá do 31. augusta 2019. "Bratislava má rieku medzinárodného významu. Na Dunaji bol prístav už za čias Rimanov, keď pôsobili na našom území. Loďou k nám prišiel ruský cár Peter Veľký, ktorý sa zaujímal o stavbu lodí. Lodiarstvo má u nás tradíciu, čo potvrdzuje táto výstava," na jej utorkovom otvorení povedal riaditeľ Múzea dopravy Ernest Huska.
Podľa autora expozície Martina Goduša stavba lodí patrí medzi najstaršie konštrukčné činnosti vo svetových aj našich dejinách. Moderná priemyselná stavba lodí má na Slovensku začiatky v Komárne, kde lodenica vznikla ešte v rámci Uhorska (1898). Tak ako plavba aj lodenica v roku 1919 sa stala súčasťou priemyselného potenciálu Slovenska. Lodenica fungovala v rámci Škodových závodov počas prvej Československej republiky.
Postavila rad lodí pre domáci aj zahraničný trh, z ktorých máme jednu zachovanú ako múzejný exponát a národnú kultúrnu pamiatku - remorkér Šturec. Lode sa dodávali aj pre Čínu, Anglicko či pre Južnú Afriku. Najväčším lákadlom na výstave je vyše 20 modelov. Medzi nimi sú vlečný parník Liptov, motorová osobná loď MOL 1575, tankový čln TČ 1500, remorkér Saratov, námorná loď Elbe, výsypný čln Donau, osobná kabínková loď OL 400 Generál Svoboda s dĺžkou 136,5 metra, ale aj korčekový bager KBT 400/2000 a iné modely v rôznej mierke. Nechýbajú častí lodí, akými sú kormidlo, kotva, lodný zvon, ale možno spoznať aj prístroj na meranie geometrie modelov lodných vrtúľ.
V rohu je inštalácia časti projektovej kancelárie s rysovacou doskou, kde možno nahliadnuť do zákulisia technológie a postupov projektovania a stavby lodí. Na stenách sú výkresy plavidiel. Medzi nimi je Škodovými závodmi v Plzni detailne navrhnutá vlečná motorová loď 900 K. S. pre Dunaj s názvom President T. G. Masaryk. Na paneloch sú textové a obrazové dokumenty o prvých lodiach pod vlajkou ČSR na Dunaji, o histórii Slovenských lodeníc v Komárne.
Návštevník sa dozvie, že oprava a stavba lodí bola aj v Bratislave, v lodenici Zimný prístav. Fungovala v Južnom bazéne spolu z lodným výťahom zo 40. rokov 20. storočia. Po druhej svetovej vojne sa jej činnosť rozvinula až po prestavbu nákladných člnov na motorové nákladné lode. Od konca 70. rokov vo Vlčom hrdle vznikla nová opravárenská lodenica Československej plavby Dunajskej - ČSPD (dnes Slovenská plavba a prístavy - SPaP), kde sa aj stavajú lode. Obe lodenice sa na prelome 70. a 80. rokov podieľali na stavbe posledného bratislavského propeleru Kamzík. Súčasnú plavebnú činnosť na Dunaji potvrdzujú veľkoplošné farebné fotografie visiace zo stropu.
