Podľa premiéra Petra Pellegriniho je Slovensko pripravené na rôzne možnosti, bezpečnostné zložky koordinujú svoju činnosť. Medzi diskutované scenáre počas zasadnutia centra, ktorého predsedníčkou je ministerka vnútra Denisa Saková, patrila eskalácia konfliktu a s tým spojená väčšia možnosť migrácie smerom na západ Ukrajiny a následne smerom aj na Slovensko, ale aj prerušenie dodávok plynu zo strany Moskvy cez Ukrajinu smerom do Európy, čo by sa dotklo Slovenska. Zatiaľ eskalácia nepokračuje a Slovensko verí, že konflikt sa vyrieši diplomaticky, nemôžeme však podceniť riziká. Ministerka vnútra Saková potvrdila, že nezaznamenali zvýšené prechody cez hraničné priechody v dôsledku vyostrenia konfliktu. Pokiaľ ide o plyn, premiér ubezpečil, že Slovensko má zásoby na niekoľko dní. Pellegrini sa vyjadril aj k otázke možného rozšírenia či sprísnenia protiruských sankcií, Slovensko podľa neho proti jednote Únie či NATO nepôjde. Pellegrini o tom informoval na brífingu počas zasadnutia centra. „Musíme hovoriť o scenároch, ako by sme riešili, ak by Rusko odstavilo dodávky plynu cez Ukrajinu do Európy. Máme rezervný tok, máme zásoby plynu na niekoľko dní, ale musíme to navzájom revidovať a musíme si byť istí. Slovenská republika je pripravená brániť si suverenitu, územnú celistvosť a vysporiadať sa aj s humnitárnymi problémami, ak by nastali,“ povedal Pellegrini. Dodal, že v oblasti ropy disponujeme rezervami nad rámec 90 dní, až na 105. Zásobníky plynu sú po lete naplnené na plnú kapacitu, ale nie sú to zásobníky vo vlastníctve Slovenska, sú to komerčné zásobníky.
Ak by došlo k eskalácii a migrácii, v prípade narušenia východnej hranice v dĺžke 96 km, by Slovensko nasadilo ďalších policajtov a vojakov. V Sobranciach je 900 príslušníkov polície a stovka by mohla pomôcť z Košického a Prešovského kraja. Minister obrany Peter Gajdoš (SNS) povedal, že by sme tam vedeli poslať 1 200 vojakov a policajtov a stovky nákladných vozidiel. Pripravené by boli aj špeciálne sily, tu však počty nemôže špecifikovať. Dodal, že vojenské spravodajstvo priebežne vyhodnocuje vojenské hrozby a informuje o nich prezidenta, premiéra, predsedu NR SR, ministra obrany a v prípade potreby ďalších.
„Slovensko je členom EÚ aj NATO a aj keď máme svoj názor na to, či sankcie plnia svoju úlohu, prinášajú alebo neprinášajú svoju úlohu, Slovenská republika bude vždy na strane partnerov a zoskupení. Slovensko by bolo súčasťou rozhodnutia," povedal Pellegrini na margo možného posilnenia a rozšírenia sankcií na Rusko za agresiu v Azovskom mori. Pokiaľ ide o diskusiu v NR SR k Ukrajine a Rusku, Pellegrini vysvetlil, že ochrana Slovenska je v rukách exekutívy a parlament tu má skôr kontrolnú funkciu. Reagoval tak na utorňajšie zasadnutie brannobezpečnostného výboru, ktorý o napadnutí ukrajinských lodí a zajatí ukrajinských vojakov odmietol rokovať pre odpor SNS. „To, čo sa deje v NR SR, nás nemusí vyrušovať. Nie je potrebné, aby sa stavom konfliktu zaoberala národná rada. Nezasadala ani Bezpečnostná rada, aby sme to nedramatizovali, zatiaľ stačilo rokovanie na úrovni analytického centra,“ vysvetlil Pellegrini.
Situácia v Kerčskom prielive sa vyostrila, keď sa cezeň snažili preplávať tri ukrajinské lode plaviace sa z Odesy na pobreží Čierneho mora do Mariupoľa na pobreží Azovského mora a zaútočilo na ne ruské námorníctvo. Rusko tvrdí, že prieliv dočasne uzatvorilo, ale Ukrajinci túto dočasnú uzáveru nerešpektovali. Do jedného ukrajinského remorkéra narazila ruská loď a poškodila mu motor, na dva ukrajinské delové člny Rusi strieľali a všetky tri lode nakoniec zadržali. Podľa ukrajinských vojenských predstaviteľov Rusi zadržali 23 námorníkov, pričom šesť pri incidente utrpelo zranenia, dvaja z nich vážne. Ruská tajná služba FSB tvrdí, že zranenia utrpeli traja ľudia.
Incident zvýšil napätie, ktoré sa medzi krajinami vystupňovalo po ruskej anexii Krymu v roku 2014 a podpore separatistických povstalcov na východe Ukrajiny. Obe krajiny sa navzájom obviňujú z nedeľňajšieho incidentu. Ukrajinskí poslanci budú dnes v tejto súvislosti hlasovať o vyhlásení stanného práva. Na deeskaláciu napätia vyzvali Moskvu a Kyjev viacerí predstavitelia medzinárodnej komunity vrátane Severoatlantickej aliancie (NATO) či Európskej únie.
