Kremeľ vo štvrtok označil tieto Porošenkove výzvy za "súčasť provokácie" pred prezidentskými voľbami, ktoré sa na Ukrajine budú konať 31. marca 2019.
Porošenkova výzva a reakcia Kremľa súvisia s nedeľným incidentom, keď ruská pobrežná stráž v oblasti Kerčského prielivu použila zbrane proti trom ukrajinským vojenským plavidlám. Následne boli ukrajinské lode i všetky tri posádky zadržané.
Kremeľ považuje Porošenkovu výzvu adresovanú NATO za "súčasť provokácie krátko pred ukrajinskými voľbami". V Moskve to vo štvrtok vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že postoj Moskvy k Porošenkovej výzve je "negatívny". "To je vyčerpávajúce," uviedol Peskov. Podľa neho "už samotná otázka je zameraná na ďalšie vyvolávanie napätia, na pokračovanie v línii provokácií, ktorej podstatou sú predvolebné politické záujmy prezidenta Porošenka".
Porošenko zopakoval túto svoju výzvu v rozhovore pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Bild, pričom v mene svojej krajiny vyjadril nádej, že "štáty v rámci NATO sú teraz pripravené premiestniť svoje lode do Azovského mora s cieľom pomôcť Ukrajine a zaistiť bezpečnosť".
Agentúra UNIAN medzičasom citovala nemeckú vládu, ktorá výzvu ukrajinského veľvyslanca, žiadajúceho zosilniť tlak na Rusko a vyslať do Čierneho mora nemecké vojenské lode, odmietla. Podľa nemeckej vlády sú "v súčasnosti najdôležitejšie zdržanlivosť a dialóg".
Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí tento postoj potvrdil, keď uviedol, že "vyslanie nemeckých lodí k pobrežiu Krymu sa neplánuje", pretože Nemecko obe strany žiada "o zdržanlivosť a zníženie eskalácie".
Dodal, že nemecká vláda zatiaľ nezaujala ani stanovisko k výzvam na sprísnenie sankcií voči Rusku. Debaty o takýchto sankčných opatreniach v súvislosti s krízou v Kerčskom prielive označil hovorca za predčasné. Dodal, že "sankcie nie sú vodovodný kohútik, ktorý sa otvára a zatvára podľa potreby".
