Čo vás doviedlo k Bambuľke?
Tá myšlienka neskrsla v mojej hlave. Vie sa o mne, že do muzikálovej podoby prerábam rôzne známe diela, tak ma oslovili tvorcovia pôvodného seriálu, či by som s nimi spravil muzikál. Súhlasil som hneď. Bambuľka je totiž kultové dielo a pôvodný seriál je fantastický, o čom svedčí aj to, že ho pozerajú aj dnešné deti, hoci je už vyše 35 rokov starý. Preto keď ma oslovil autor Bambuľky Peter Guldan, či by som sa podujal prerobiť ju do divadelnej podoby, cítil som sa poctený.
V každom diele seriálu bol nejaký morálny odkaz. Ako ste sa vysporiadali s tým, aby muzikál nepôsobil zastarane, ale bol aktuálny?
Práveže tam nie sú veľké morálne odkazy, tie sú skôr v rozprávkach, kde dobro víťazí nad zlom. V Bambuľke sú veci, ktoré platili kedysi, platia aj dnes a budú platiť aj v budúcnosti. Že ľudí treba pekne pozdraviť, že treba poďakovať a povedať prosím, upratať si, umyť sa... Jednoduché posolstvá, ktoré však majú pre deti veľký význam. Skrátka, toto potrebuje každý, a vôbec netreba riešiť, či je to retro. Napríklad pieseň Cvičíme je dnes asi viac in ako vtedy, keď to autori písali.
Lenže v pôvodnej Bambuľke je aj pieseň, kde sa spieva: „Ale telefón, ten nie je na hranie, a je len na telefonovanie...“ Tak tá už neplatí.
A práve preto sme ju do muzikálu ani nedali! (smiech)
Pri výbere hercov ste hľadali také typy, aby pripomínali pôvodné postavy? Aby Bambuľka vyzerala ako Monika Haasová, dedo Jozef ako Július Pántik...?
Pri tvorbe muzikálu sme veľmi limitovaní. Tá istá osoba totiž musí hrať, spievať aj tancovať, to sú základné predpoklady. Zatiaľ čo v seriáli bolo viac možností, veď nie je tajomstvom, že Bambuľka síce mala peknú tváričku a hrala ju Monika Haasová, ale spievala za ňu Alena Antalová.
S kým sa vám pracuje ťažšie? S dospelými hercami alebo s deťmi?
Nevidím v tom žiaden rozdiel. Ja s deťmi nejednám ako s deťmi, pristupujem k nim ako k dospelým, nakladám na ne, aj kričím. A ony to berú.
Bambuľka: Monika Haasová (41)
Rola Bambuľky z nej spravila slávnu, keď mala ešte len 6 rokov. Napriek tomu dnes viac poznáme jej mladšiu sestru Zuzanu. Monika totiž už roky žije v holandskom Amsterdame, kde sa venuje divadlu a na Slovensko sa vracia len sporadicky. Pred rokmi sme ju mohli napríklad vidieť v zopár epizódach jojkárskeho seriálu Panelák.
Ako sa malá Monika vyrovnala so slávou, ktorú jej Bambuľka priniesla? „Sláva vytvára neprirodzený jav, pretože vás všetci poznajú, a to je neprirodzené. Bola som malá a nechápala som to. Niekedy som mala totiž pocit, že sa ľudia so mnou bavia len preto, že som hrala Bambuľku, a nie preto, kto som,“ priznala pre Nový Čas Nedeľa. „Človek urobí aj iné veci, ale stále je to o tej Bambuľke. Tak som si povedala - o. k., tak najvyšší kariérny bod bola Bambuľka, už to ide len z kopca!“ dodala so smiechom.
Na stretnutie s Júliusom Pántikom dodnes s láskou spomína. „Keď sme sa prvýkrát videli, opýtala som sa ho, či má žuvačku. A mal! Hneď sme boli kamaráti! Každé ráno sme chodili volgou po deda Jozefa, myslím, že takto som pána Pántika aj skutočne oslovovala. Kým sa vychystal, behala som po ich veľkom dome. Vnímala som to už ako taký ranný rituál. Niekedy som na neho čakala, kým príde naspäť domov z rannej vychádzky so psom Dickom.“
DNES
V úlohe dievčatka sa v muzikáli striedajú tri mladé talentované herečky: Lima Elia Prágerová (9), Sárka Suchovská (11), Vanesska Ostrochovská (10).
Dedo Jozef: Július Pántik († 80)
„Akoby hral sám seba,“ povedal Novému Času Nedeľa pred pár rokmi o starom otcovi vnuk Matúš Cinzer. „Vždy sa veľmi dobre cítil v záhrade a aj nás sa snažil naučiť, ako si vypestovať zeleninu, ako sa starať o záhradu, vystreliť z pušky, či ako správne fungovať v rodine a v spoločnosti...“ Podoba s dedom Jozefom teda nebola čisto náhodná. „Myslím si, že tá úloha bola pre neho ušitá na mieru a nemusel až tak veľmi hrať,“ povedal Matúš. „Kvôli seriálu Bambuľkine dobrodružstvá si dokonca nechal narásť bradu!“
DNES
